ZooOlomouc

Rozhodla som sa prebrať zo zimného odpočinku, rozhýbať sa a byť aktívnejšia, spoznávať nové zákutia. Môžete sa tešiť na tipy pre výlet. Teda aspoň vy z okolia.

Premýšľala som, či ísť hneď v piatok po tej turistike na ďalší výlet. Aston už nie je najmladší a potrebuje regenerovať dlhšie ako za mládí. Na prechádzkách sa síce blázní ako blbeček, ale doma ho to dobehne.

Zoo Olomouc som mala vyhliadnutú už dlhšie, do tej ostravskej psy nemôžu. Ranné rozhodnutie bolo rýchle. Lukáša čakali pracovné stretnutia v Olomouci, tak sme sa zviezli s ním.

Zoo Olomouc sa nachádza na Svatom Kopečku.

Parkovisko je priamo pri zoo a poplatok zaň je 100 Kč, my sme neparkovali, lebo sme mali osobného šoféra, ktorý nás vyhodil pred vchodom.

Vstupné pre dospelého je v období marec – október ( březen – říjen ) 140 Kč a ostatné mesiace za 110 Kč, to už nestíhaš.

Poplatok za psa je 100 Kč + nezabudni náhubok. Pani sa ma pýtala, čo mám za psa, lebo malé pivo nebolo vidieť cez pultík. Malé plemená, či šteniatka niekedy púšťajú na výnimku bez náhubku. Majú to uvedené aj na stránkach v najčastejších dotazoch. Overila by som si to radšej telefonicky, ak spadáš do tejto kategórie. Na pokladni dostaneš aj sáčok na bobík, čo je také milé plus. Na zmienku stojí – psy majú vstup do pavilónov zakázaný, takže ak chceš vidieť všetko, vezmi niekoho so sebou s kým sa prestriedaš.

Bol piatok doobeda, mimo sezónu. Bárskto má prázdniny a s nami sa po zoo prechádzalo možno 10 ľudí + pracovníci zoo.

Zvieratká boli aktívne, čakali na ranné kŕmenie.

Aktuálne prebiehajú v zoo úpravy a práce, takže na chodníkoch bolo bahno. Od 18. – 31.3.23 bude areál úplne uzavretý práve z dôvodu rekonštrukcii. Všetky aktuálne info nájdete na ich stránkach, ktoré sú veľmi pekne a prehľadne spracované.

Po vstupe na nás čakali opičky a lemuri. Skákali po konároch, vydávali rôzne zvuky, sedeli na okraji pri skle a dívali sa na podivného šedého návštevníka. Astona toľko zvierat vykoľajilo, tak išiel rovno hodiť bobana.

Po milej a kľudnej časti s opičkami, žirafami, plameniakmi a červenou palmou sme sa presúvali ďalej okolo výhliadkovej veže na ktorú sme nešli. Obávam sa, že hore by možno šedý vyšiel, ale dole by pre nás museli prísť hasiči, lebo by sme sa ostali trásť na vrchole obaja.

Štrádujeme si, obchádzame blato, na ľavo vtáčkovia, na pravo lev ... Naproti ide rodinka. Chalan : „Pozri mami, mohli sme zobrať aj toho nášho s nami.“ Pani máma : „No, to určite! Aby som sa už úplne bála.“

Prechádzať okolo tigra, ktorý pozerá na tvojho malého vĺčka s náhubkom a jedno sklo z jeho voliéry má prasklinu je mierne stresujúce. Povedzme, že pruhy sme mu zblízka rátať neboli.

Celú trasu máš parádne označenú šípkami. Na každej šípke máš zvieratá + je na nich napísané smer prehliadky alebo nakreslená značka zákaz vjazdu, ak si odtiaľ prišiel, prípadne ťa to tým smerom ešte len dovedie. Možno je to tak v každej zoo a som len zbytočne nadšená z bežných vecí.

Nájdete tu rôzne zvieratá, je to tu také milé. Voliéry sú moc fajn a je pekné vidieť, že sa v zoo pracuje, rozširuje, prispôsobuje.

Pozerali sme si akurát malé divoké mačky, keď sa začalo ozývať vytie vlkov. Vlci bol pre mňa najväčší zážitok. Majú tam dve rozdelené smečky. Jedna smečka, ktorú ste videli vo videu bola v tom lesnom priestore, ktorý vyzeral byť veľký, prirodzený. Druhá smečka bola v menšom priestore so skalami. Celé tieto priestory sú prepojené aj s výbehom kde by mal byť medveď ( toho sme nevideli ), takže ich možno striedajú. Neviem, či môžu alebo či si smečka zvolila priestor a ten je ich. Jedného vlka mali osobitne medzi týmito smečkami. Písala som dodatočne mail, prečo je tomu tak a prišla mi rýchla odpoveď : „Samice vlka je oddělená, protože ji smečka opakovaně napadala. V brzku se k ní připojí jiný vlk, aby nebyla sama.“

Smečku sme videli ísť z diaľky do lesa. Prišli sme k výbehu, išli sa pozrieť zblízka, či ich niekde neuvidíme medzi stromami. Nahliadli sme zvrchu, smečka stála pod nami a ďalší prichádzali. Mňa by veľmi zaujímalo, čo im tak beží v hlave. „Čo to je za ochočeného malého vlka s klietkou na tlame?“

V druhej smečke prebiehalo určovanie si pozíc, či vyškolovanie jedného z nich. Po aktuálnom zistení, že jednu samicu museli oddeliť, pretože ju smečka napádala, je možné, že nebude jediná a našli si niekoho iného. Dedukcie a odhady. Príroda. Vôbec nie príjemný pohľad. Čakala som, že sa trošku poťafajú, do krku sa napomenú a koniec. Vlci si to hrotia trošku viac ako naše domestifikované psy. Smečka sa ukľudnila, prichádzali ošetrovatelia s dávkou mäsa.

Dvaja „krotitelia“ divokej zveri nakráčali do výbehu so slovom : „Huš.“ Ok, možno klamem a bolo to heš, kša, choď alebo niečo podobné. Na situácii to nič nemení.

Na kameň uložili potravu, išli sa prejsť do výbehu, vlci krúžili okolo, ale nešli bližšie.

Áno, boli tam iné zvieratá, veľa, zaujímavé. Ja by som kľudne sedela celý deň iba pri vlkoch a pozorovala ich.

V okolí zoo je rozsiahli park v ktorom si môžeš zabehnúť orientačný beh alebo sa tam prejsť so psom, vybehať ho. Naše kroky smerovali k Bazilike na Svatom Kopečku a potom už len na miesto vyzdvihnutia osobným šoférom.

Cestou na miesto vyzdvihnutia počujeme štekot, Aston sa vrtí, otáča. Preblesne mi : „Ako keby tu bol Ramon niekde uviazaný.“ Blížime sa a pred obchodom si niekto dovolil nechať čakať hnedého dobermana. Kým sme odišli obchádzal nás pán, ktorému po boku spokojne kráčal hnedák a celú dobu z neho nespustil oči. Oddanosť a naviazanosť týchto psov je neskutočná.

Cestou dom sme sa stavili na jedlo v Roadhouse Čenda. Psa pustia na obed s Vami. Výborná česnačka a za nás chutné druhé jedlo. Gúgl recenzie iba 4,1 ale z osobnej skúsenosti za 5*. Od obsluhy po jedlo. Platba len v hotovosti. V dnešnej dobe nič nezvyčajné a čoraz viac podnikov sa k tomu vracia.

TIP : Jedlo si nechávam väčšinou poradiť – kdekoľvek. Ak ste všežravec. 99% čašníkov Vám doporučí 2-3 jedlá. Ak už sa pýtate na názor, vyberte si z nich. Myslím si, že ide o to najchutnejšie ( samozrejme môže ísť o subjektívny názor ) a najčerstvejšie jedlo. Ak si sympoš. Ak prídeš nafrnený možno práve naopak :-D