Úvod

Tento príbeh je písaný bez servítky, rúžových okuliarov a prikrášlených historiek. Všetko pekne postupne ako sa nám dialo od úplného začiatku až po súčastnosť, ktorá sa každým dňom posúva. O čom je vlastne táto snáď budúca kniha? O psovi, psovi s minulosťou, ktorý dostal šancu na lepší život – si myslím. Čo si myslí on sa našťastie nedozvieme, niekedy je lepšie žiť v sladkej nevedomosti. Ten pes má samozrejme meno. Oficiálne sa volá Aston. Neoficálne prdko, láska, riťka, prďolko, miláčik alebo „to si už zo mňa robíš fakt srandu“. Na verejnosti ho prezývam Tono, nebudem ho predsa strápňovať kade tade.

Vo vedľajších úlohách je :

Števo – Môj najstarší parťák, rozmaznaný, tvrdohlavý. Pritom však vyrovnaný medzi psami, priateľský, niekedy až moc pojašený na svoj vek.

Ebi – Najmladší člen. Démon z buldočieho pekla, ktorý prišiel na Zem všetkých ovládnuť.

Mamina – Moja mamina, ale vlastne babička všetkých psov. Moc sa jej to nepozdávalo, že by mala byť babkou, ale ako každá správna babča predsa nezavrhne svoje vnúčatá. Osobne si myslím, že jej stačilo aj jedno - Števo. Nápomocná v každej situácii, aj keď tomu predchádza hystéria a predstavy toho najhoršieho.

Lukáš – V čase kedy píšem tento príbeh môj skoro muž, ktorý sa rozhodol si nás nechať a vraj to spolu všetko zvládneme. Úžasný, trpezlivý, ale stále chlap, ktorý ťa sem tam nasrdí, minimálne pred menštruáciou.

Samozrejme moja maličkosť, ktorá Vám to sprostredkuje so všetkými pocitmi a že ich bolo požehnane. Žena predsa vystrieda niekoľko nálad a rôznych pocitov za jeden deň, a teraz si predstav, že tento príbeh sa začal písať v roku 2017.

Zopár ďalších ľudí, ktorí sa mihli v našich životoch, alebo v nich stále hrajú svoju úlohu.

Čítajte, neberte všetko moc vážne alebo berte. Nakoniec je to aj tak jedno, pretože všetky rozhodnutia Vás aj tak dostanú tam kde máte byť. Skôr alebo neskôr. Záleží ako veľmi sa bránite a myslíte si, že tak to určite nemá byť... Ale má. Čas všetko ukáže.