Srdcové plemeno

Psa by si si nemal vyberať iba podľa vzhľadových sympatii, ale hľavne podľa kompatibility vzájomného žitia.

Čím je človek starší, tým ľahšie sa mudruje. Úplne to cítim po tom týždni, keď som staršia, že je čas pomudrovať, tak som tu s novým článkom... Srandujem.

Tesne pred mojou 19tkou som sa rozhodla priviesť domov psa. Mala to byť argentínska doga, ktorú som si isto vyberala s rozumom a dopredu som chodievala študovať knihy o tomto plemene do knihovne. Moje životné šťastie si zobralo toto moje rozhodnutie pod svoje krídla. Všetky argentínske dogy schovalo, vypredalo, zapatrošilo a nechalo mi na internete stafordie bábanko – Števa. Mix am. staforda, si myslím.

Môj vysnívaný, pubertálny pes bola argentínska doga. Osud všetko vrátil na správnu koľaj. Keď nemáš dosť rozumu, musíš mať aspoň dostatok šťastia. Nemenila by som. Am. staford a vlastne všetok mix tohto plemena sú tak úžasné psy ( ak ich niekto nedomrdá v mladosti ). So Števom sme si preskákali veselú pubertu. Je to však jeden úžasný, nekonfliktný ( až moc nekonfliktný ), sebavedomý pes, ktorý poslúcha, na záhrade oddychuje, nešteká za plotom, psov na prechádzkach ignoruje alebo sa chce prirodzene zoznámiť.. Takýto úžasný je až kým nezacíti niekde hovno ( aktuálne skúšame lajf hek a kŕmim ho olomouckými syrečkami )..

Fr. buldoček bolo plemeno, ktoré som raz chcela mať, malí rozkošníci uchrochtaní. Dostala som ho skôr ako bol plán a vďaka vplyvom iných osôb u Ebi nebola dopilovaná samostatnosť. Je to taký závisláčik. Inak je to parťák do nepohody. Bude s Vami oddychovať aj turistikovať. S radosťou sprevádzať na každom kroku, chodiť do práce, na kávu. Jedina ich nevýhoda je, že sa snažia byť dominantní. Ebi je najúžasnejší pes ako psí jedináčik. Chodí na voľno, poslúcha ako cvičený vojak, nepotrebuje odbiehať za inými psami, ale vie sa s nimi zahrať – najlepšie ak sú v jej veľkostnej kategórii. Je mierne hysterická a veľká herečka. Veľká škoda, že nemám zaznamenané jej zoznámenie s Ramonom kedy začala kňučať ako keby jej odkusol nohu, on uskočil - odvtedy sa jej bojí a vyhýba sa jej. Čajočka sa s ním chcela neskôr hrať, chodila za ním a on utekal. Má strach pri nej aj ležať. Proste buldoček. Ebinke bolo splnené želanie psieho jedináčika, Astonovi splnené želanie života bez Ebi a preto býva Ebinka s jej babičkou pri Bratislave.

Aston je nejaký mišung staforda a buldočka ( podľa uší a výrazu ). Nádherný príklad poznačeného plemena – nie úplne socializovaného. Je úžasný parťák na cesty, vydrží cesty autom, ležať pod nohami v reštike, ostane sám na izbe kdekoľvek bez toho aby robil bordel alebo vydával zvuky. Bude s Vami behať, plávať, plaviť sa, turistikovať a s rovnakou radosťou prespí celý deň, keď je vonku hnusne alebo ste chorý. Neznáša uštekaných psov za plotom. Psov na prechádzkach ignoruje, ale neznáša, keď sa k nemu nejaký hrnie na voľno ( to má po paničke ). Neprimerane reaguje na niektoré vzruchy, keď sa neodkoriguje skôr. Mierny prepálenko, ale náš.

Doberman. Ramon v našej smečke nie je náhoda. Varovali nás, že ďalší pes do bandy s Astonom bude prúser, ale aj tak som ho tam nemohla nechať. Keď som bola mladá, poznala som jedného dobermana. Volal sa Bak a bol to najúžasnejší pes. Sebavedomý, vyrovnaný, poslušný, SAMOSTATNÝ, strážil si svojho človeka. Proste dokonalo vychovaný. 1x sme sa videli, keď bol šteniatko a potom až po asi šiestich rokoch. Ľudí si vyberal, so mnou mal však jasno. Chodili sme na spoločné prechádzky vo dvojici a vždy si ma strážil. Púšťala som ho na voľno, poslúchal, kontroloval si vzájomnú vzdialenosť. Bohužiaľ kvôli vážnym zdravotným problémom odišiel skôr ako by si pes ako on zaslúžil. Veľa som o dobermanoch aj čítala a bola rozhodnutá, že raz keď budem veľká a už nebudeme mať žiadneho psa ( neviem, či sa nám pošťastí s mojím šťastím na bársjakých poznačených psov ), tak si určite vezmeme do party staffbulíka alebo dobermana. Oficálneho s PP.

Ramon však nie je Bak. Prebral ma z mojich ideálov o dobermanovi :-D. Na jednej strane pochybil útulok, ktorý zamlčal jeho minulosť a reakcie, čo je hrozne nebezpečné. Na strane druhej bol Ramon vystrašené, inteligentné plemeno. Aktuálne už začína byť superský. Teší sa, hral by si, víta, poslúcha na základné povely. Vie dať pusinku – to je hrozne dôležitý povel. Stále sa však rozčuľuje, keď ostane sám. Skúša habaďúry, ale už sa nechá odvolať. Rozčuľujú ho niektorí okoloidúci psi – ešte netuším podľa čoho si ich vyberá. Socializácia a ešte viac socializácie. To je to čo potrebuje. Na dobermanoch milujem, že sa k nim nemusíš ohýbať, keď mu dávaš kokíno, ani keď si ho pridržiavaš za postroj, či obojok. Veľké plus! Ale aj tak...

Záver? Americký staford je môjho srdca šampión. Oddychuje aj maká a miluje svoju rodinu. Čo viac si človek môže priať.