Praděd

Mám rozpísaný príbeh o tom ako ma skoro zrazilo auto v Prahe, keď som vystupovala z predných dverí električky ( chalaň to dobrzdil pár centi odo mňa ), ako a prečo sa nám Ramon vrátil späť, koho všetkého stihol pokúsať a ako mi to nejde do hlavy. O tom že sú ľudia nepoučiteľní, nerozumní, netrpezliví a človek už ani nevie komu veriť, aby z toho nebol prúser. Tento príbeh mi leží odložený v pc. Sem tam niečo priťuknem, ale popravde sa mi ho nechce dopísať. Nechce sa mi vylievať si srdiečko o tom, čo všetko sa stalo a mohlo sa stať kvôli ľudskej nezodpovednosti, či honeniu si ega. Nechce sa mi to tak moc ako sa mi nechce odpisovať tým dvom paniam, čo ho chvíľku mali, spackali to a píšu ako sa má, kde je, čo s ním je... A tak proste neodpisujem, tak ako nikdy nedopíšem ten negatívny príbeh. Nerada sa patlám v čom netreba, preto je čas na pozitívnu nálož.

Pozitívna nálož to bola hlavne pre nás. Minulý týždeň u nás bola mamina – moja mamina, psia babča. Malo to byť prekvapenie k narodeninám, ktoré som samozrejme zistila, lebo som sa potrebovala hrnúť do Bratislavy, keďže som dlho nebola, tak mi to musel Lukáš prezradiť a v nedeľu som sa do ČR vrátila s maminou aj Ebi. Celé sa to posunulo aj kvôli stále sa meniacim opatreniam. V poslednej dobe moc neturistikujeme, nevýletujeme, keďže na prevoz toľkých psov nemáme úplne prispôsobené auto. Vzácna návšteva však dovoľuje výnimku! V pondelok skoro ráno vstaneme a pôjdeme na Praděd – KO NE ČNE. Mám to tam moc rada. Chodí tam miliarda ľudí, ide sa tam po asfaltke, nie je to náročné. Masám ľudí sa dá vyhnúť ak si ráno privstaneš. My musíme mať budíček na 4tú, lebo to máme cez hodinku cesty. Stojí to za to.

Stezkou Bílej Opavy, hornou trasou až k asfaltke a hore smer vrchol. V hornom bufete nečakaj žiadne jedlo pred 11tou a keď zažiješ ochotu pracovníkov v danej reštaurácii, tak nabudúce si okrem lepeňáku zabalíš aj pivo v plechovke. Smerom dole sme sa míňali so stovkami ľudí a psov. Bol to masaker, keďže bol nie len sviatok, ale sú aj prázdniny. Pozitívum na vzostupe dole je ten, že 99% ľudí sa vyvezie autobusom alebo autom na najvyšší možný dosiahnuteľný bod, takže pod týmto bodom opäť pohodička a po vybočení z asfaltky do lesa kľud a ticho.

Postrehy :

  • Ovčárna, ak kráčate smerom dole vpravo reštika s domácou stravou, milá slečna obsluhujúca. Teda obsluhu majú len vnútri, von si to musíš priniesť sám. Akurát mi nechcela dať ku knedlíkom s údeným mäsom kapustu miesto špenátu. Lukáš a pýtala si si od nej kapustu alebo zelí? ... Hupsík.
  • Karlova Studánka. Všetci si tam chodia po zaprdenú, zdravú vodu. Ja tam chodím po šamrolu – kremrolu. Na chodníku oproti prdlavky stávajú stánky. Je tam pán, ktorý predáva veľké šamrole zabalené po 1 kuse v sáčku. Jedna šamrola – 29 Kč. Ak máš pred svojimi dňami, tak si ich isto vezmi viac. Ak nemáš, tak ti stačí jedna, pretože tá nálož cukru ťa zabije. Lepšiu šamrolu som v živote nejedla. Nikdy! A to som poskúšala kadejaké, domáce, kade tade. Neprekonateľná. Ale už slintám.

 

Výlet sme si užili. Podarilo sa nám zničiť všetkých štyroch psov, maminu a Lukáša to nakoniec na sedadle spolujazda zmohlo tiež. Si myslíš, že máš šesťčlennú podporu pri šoférovaní a prd z toho. Šesť spachtošov.

Užívajte leto, výletujte, smejte sa, tešte sa, pretože ak nejde o život, ide o ...

Přihlaste se prosím znovu

Omlouváme se, ale Váš CSRF token pravděpodobně vypršel. Abychom mohli udržet Vaši bezpečnost na co největší úrovni potřebujeme, abyste se znovu přihlásili.

Děkujeme za pochopení.

Přihlášení