Ondřejník

Máte obľúbené miesto na venčenie kam však nechodíte tak často ako na iné miesta v okolí? Moja prvá srdcovka je Praděd, zo spodu z Karlovej Studánky, cez stezku Bílej Opavy až hore. Ak sa vydáte na vrchol skoro ráno, tak je tam málo ľudí a rovnako málo ich je po ceste dole, pretože väčšina sa vyvezie na horné parkovisko a pešo idú iba odtiaľ. Ale o tom som dnes nechcela.

Druhé obľúbené miesto je pre mňa Ondřejník. Je to taká nenáročná prechádzka v horách. Bod začiatku je pre nás ski areál Opálená. Ešte sa nám nestalo, že by sme tam stretli masy ľudí valiacich sa k vrcholu. Väčšinou chodievame na turistiky ráno. Posledný víkend sme si však pospali a do východiskového bodu dorazili až okolo 9tej. Na parkovisku bolo 7 áut. Málo ľudí neznamená žiadne nervy. Keď sme zaparkovali v druhej rade od stojacích áut, skupinka ktorá sa už pripravovala vonku na výšľap so svojimi 5timi psami pobehujúcimi po parkovisku a okolí na voľno si ich privolala, dala na vodítko, strážila ich, aby si držali vzdialenosť. Až na jednu pani, majiteľku dvoch z nich. Tí si veselo lietali hore dole ďalej. Dobehli aj za nami, čuchali nás a až boli uspokojení, že pochytali všetky pachy, tak išli ďalej. Pani neriešila, veselo si tam s niekým debatila. Takéto veci ma vždy rozčarujú. Kedy začnú byť ľudia ohľaduplní k okoliu? Mohol vystúpiť ktokoľvek bez psov, kto z nich má dokonca strach, ale miluje prírodu. Miesto toho sme vystúpili iba my, ktorí sme museli počkať, aby sme sa mohli vydať na prechádzku. Keď sa skupinka pohla smer kopec ( našťastie inou trasou ), tak pani ešte stihla utrúsiť, že : „ Mám si ich dať na vodítko? Aaale asi netreba. „ Psy veselo bežiaci do neprehľadnej zákruty odkiaľ mohol ísť cyklista. Nevadia my psy na voľno, ak je ich majiteľ rozumný a ohľadupný človek. Na prstoch by som dokázala spočítať koľko takých som stretla.

Ďalej výlet pokračoval v kľude, tichu, pohodičke. Sem tam do toho hučiaci Lukáš : „ Ramon kde máš být? Při noze, jsme ti říkal.“

Na Ondřejníku sme boli 3x a až teraz sme sa dostali na vrchol. Väčšinou sme skončili na chate pod Ondřejníkom a museli sme sa kvôli povinnostiam vrátiť, pretože sme namali toľko času, raz sme sa vydali smer Skalka a povedali si, že na Ondřejník pôjdeme nabudúce. Nabudúce trvalo trošku dlhšie ako sme si mysleli. V minulom roku, keď ešte nafta stála 35 Kč som plánovala, že tam budem s Astonom chodiť aspoň raz za mesiac. Ráno, pred prácou, samy, vyčistiť si hlavu. Ani neviem prečo som sa k tomu ešte nedokopala. Teraz to mám opäť v harmonograme. Je čas začať si robiť týždenné plány a plniť ich.

Viete čo mám najradšej na nesprofanovanej turistike? Ľudia ktorých stretnete sú v 99% milí, usmiati, zrelaxovaní, milovníci prírody, išli na pohodovú prechádzku.

Ak máte Ondřejník blízko ( každý má svoje možnosti, čo je pre neho blízko ), tak sa tam zbehnite pozrieť. Rovnako sa dostanete aj na Skalku, náučný okruh okolo Skalky. Viac som to tam ešte neskúmala, ale idem na to. Na začiatku sme chodili stále na turistiky, prechádzky. Potom sme toho mali veľa. Je čas. Čas nájsť si čas. Kedy keď nie dnes?

 Budem rada za Vaše tipy kam sa vybrať so psami na prechádzko / turistiku.

P.S.: Nemám rada Lysú. No, vážne, nikomu to nehovorte. Bola som ( asi 2x ), videla som a určite sa vrátim, lebo Lukáš ju má rád, ale ... Pri hladiacom bode sme sa chytili s pánom, ktorý nazval Astona ( ktorý bol na vodítku pri nohe ) nebezpečnou zbraňou ( debil ). Heh. Uprednostňujeme ticho prírody pred honbou za hladícími bodmi.

Smrk je fajn, nevhodný pre roztatáreného Ramona kvôli niektorým úsekom. Aj keď určite tam vedie aj cesta z inej strany.

Turistike "ZDAR"!