Na férovku
Udalosti posledných dní ma priviedli k rozhodnutiu podeliť sa o pár základných bodov, ktoré som zažila s Astonom. Na sociálnych sieťach vyzerá všetko idylicky, všetci psíčkovia sú úžasňáci a všetky dni sú zaliate slnkom... Ale hovno. Ani so Števom to nebolo jednoduché, ale je iné, keď na teba skúša pes, ktorého máš od šteniatka a iné pes, ktorého nepoznáš.
Zhrnula som všetko, čo sme museli prekonať a v čom sa ešte stále máčame. Niektoré dni menej a iné viac. Nikdy mi ani len nenapadlo nezobrať ho so sebou, keď sme sa rozišli s bývalým priateľom! Prípadne ho niekam odložiť, či sa ho zbaviť kvôli prešlapom. Rozhodnúť sa osvojiť psa by malo byť zodpovedným rozhodnutím! Človek by mal byť ochotný s ním pracovať! Hlavne by však mal byť vyrovnaný, nenechať sa strhnúť situáciou, ktorú treba vyriešiť s kľudom a chladnou hlavou. Venovať mu čas a prípadne vyhľadať odbornú pomoc, keď to nezvláda. Všetci sme však nejakí a ako hovorím : Nie každý je taký krotiteľ šeliem ako ja :-D.
Náš tajný zoznam s Astonom z trinástej komnaty :
- Pri úplne prvých stretnutiach, keď žil svojím životom na záhrade do mňa skákal – vždy keď sa naskytla príležitosť.
- Vybehol po yorkovi, ktorého sme strážili, lebo mu išiel do prázdnej misky.
- Ukradol tatkovi papuču, behal s ňou po záhrade a keď sa mu ju podarilo získať, tak mu s ňou robil nonono – Aston zavrčal a zahnal sa.
- Keď som sa rozhodla, že ho dám dokopy a bude môj, tak vrčal na Ebinu kvôli miske. Nie raz.
- Zahnal sa po Ebine, keď sa priniesol zatvorený pytel so žrádlom a ona sa k nemu priblížila.
- Rozcupoval smeti po celom dvore – s asistenciou samozrejme.
- Skákal na záhrade po stromoch a trhal konáre.
- Skočil po horáku ( ten s ktorým opaľuješ ), pretože mal naň nervy a spálil si fúzy.
- Koľkokrát boli rozdrbané veci v izbe, keď ostali sami, ani nepočítam, aj keď v tomto prípade si myslím, že nebola tak úplne chyba na jeho strane.
- Chňapol Ebinu, keď raz boli večer sami v izbe.
- Chňapol ju aj na poli kvôli loptičke.
- Rozčulujú ho psy za plotom. Vždy keď už fungujeme, tak stretneme na prechádzke nejakého : Nebojte sa, on sa chce len hrať a podobne.
- Neznáša susedovho psa na baráku kde sme v podnájme, takže po záhrade chodí na stopovačke a pri novom dome staviame ploty ako keby to bol Alkatraz.
- Bývalému priateľovi sa prepchal cez bránku pomedzi nohy a vybehol po pánovi s rotwajlerom. Prežil. Myslím Astona. Tomu pánovi s rotwajlerom sa týždeň predtým stala podobná vec, akurát vtedy sa rotwík obránil lepšie – útočník zomrel. Aston skončil iba s pár dierami na hlave a nohe.
- Ebinu ešte 2x chňapol, tak že jej oficiálne tiekla krv a má tam aj jazvu. Ich dvoch totiž treba odtrhnúť, keď sa niečo zomelie, pretože Ebina neustupuje, ale ide do neho. Kombinácia buldoček k nie submisívnemu inému psovi si dobre zvážte a naštudujte si ich povahu. A to Ebina nie je rozhýčkaný zmrdík. Keď je sama poslúcha ako hodinky, nemusí byť na vodítku, má svoje miesto, kuchyňa je tabu miestnosť a žobranie od stola nehrozí. Dominovať Astona však stále skúša.
- Na dvore cvakol – štipol toho malého, s ktorým v bitkách vyrastal a v ten deň mu robil od rána zle. Proste využil nestráženú chvíľku.
- Neznáša malé deti! Raz sa za ním rozbehlo dievčatko v rukavičkách, chcelo mu siahnuť na hlavu. Stihla som ho strhnúť, on stihol „líznuť“ rukavičku. Strážte si deti! Minule som bola svedkom ako mamička veselo telefonuje, jej dieťa 10m pred ňou naháňa babu so psom, ktorého hladkal v behu. Tak baba zastavila a tá mamička stále bľabotá do telefónu, že musí ísť po neho, lebo všetkých psíkov by len hladkal. Nie všetci psy sú ok! Bolo by fér dávať pozor na svoje deti pri prechádzkach a nemať ich na háku.
- Neznášal okoloidúce bicykle – už je ok, nerieši. Akurát sa vždy veľa významne na mňa pozrie, keď ho obíde cyklista a čaká kokíno.
- Cvakol suseda do ruky, keď sa mi prihovoril pred panelákom, sedel mi vedľa nohy a sused na neho z ničoho nič siahol z vrchu na hlavu.. Nie všetci psy vrčia, Aston je pes činu.
- 1x vybehol po Števovi kvôli brokolici. 2x vybehol po Števovi, keď bol v červenej zóne a on do neho šťuchol – bez krvi. Aktuálne je na tom tak, že mu ustúpil od palice, keď príde k nemu kúsať.
- 5 mesiacov, slovom PÄŤ sme sa stretávali so Števom a Astonom iba na cvičáku alebo prechádzkach. Na cvičák sme chodili 2mi autami. Ja som chodila pre maminu so Števom a ex brával v aute Astona s Ebi. Venčievali sa s náhubkami, párkrát po ňom na začiatku skočil ( Nie úplnom začiatku. Prvé zoznámenie musí byť pozitívna skúsenosť. ) K mojej babke sme chodievali na návštevu 2mi autami a oni mali náhubky. Doma boli s náhubkami chvíľu tiež.
- Vrčieval. Na mňa už nevrčí, ale na Lukáša a maminu vrčí stále, keď mu niečo zakazujú a on si to predstavuje inak.
- Minulý rok ma cvakol do prstu, keď som sa nechala strhnúť situáciou a nezvládla som to v kľude.
- Keď sme boli tento rok na dovke a mamina ich strážila, tak do seba s Ebinou skočili a tiež ju škrabol zubom po ruke, keď ich oddeľovala.
- Koľkokrát zdrhol za srnkami alebo zajacom ani nepočítam. Aktuálne môžu byť od neho pár metrov na prechádzkach. Áno, pomohol nám EO a rozhodnutie skúsiť ho nebudem nikdy ľutovať.
Viac ma toho asi nenapadá. Pozerám na ten zoznam, tak snáď je to aj všetko. Aston docvakal všetkých koho mohol, aj tak je to teraz najväčší miláčik. Dá sa s ním ísť kamkoľvek. V reštaurácii leží, nerieši ostatných psov, ak k nemu nejdú samozrejme. Dovolenky, turistika, výlety. Nocovanie v hoteli. S ničím nemá problém. Má rád všetkých ľudí, ktorí prídu na návštevu. Odtoleruje psov, ktorí sú s nami na prechádzke. U cvičiteľky v hoteli je na voľno vo výbehu s celou jej VYROVNANOU smečkou – bez problémov a náhubku.
Bol by takýto keby som sa na neho vykašlala? U koho by skončil? Hnil by v nejakom útulku?
Nikdy mi nenapadlo, že by som sa mala na neho vyprdnúť. Rozhodnutia sú na to, aby sme ich vyriešili a nie vzdali.
Príklad 1: Chalan si zobral z útulku psa - stafforda, za ktorým pracovníci útulku chodili s tyčou v ruke – pre istotu. Doma sa mesiac ignorovali a mal celú dobu náhubok. MESIAC! Teraz je to maznák a má aj ségru z útulku.
Príklad 2: Pri hľadaní azylu pre Ramona sme natrafili na babu s príbehom.
( Áno, hľadáme niečo, niekoho kde by sa s ním pracovalo a hľadal sa mu domov. Nie útulok. Všetci sú plný na toľko mesiacov dopredu... Zatiaľ je u nás, pracujeme, cvičíme a uvidíme. Áno, hľadáme niečo, pretože vieš ako to je? Keď sa veci kazia, tak sa nepokazí iba jedna vec, ale pekne sa to všetko na seba nabaľuje. ) Späť k babe s príbehom. Pýtala sa ako sa k nám dostal a celý jeho príbeh. Ona chcela tiež zachrániť svet, mala dvoch psíkov z útulku a zobrala si tretieho od nejakých ľudí. Vyzeral milo, vraj mal výcvik. Doma sa začal prejavovať. V jeden deň jej napadol tých dvoch malých. Jeden malý po tomto dni ostal ochrnutý a druhý dokúsaný. Jej ostali na rukách jazvy. Nevzdala sa ho. Presťahovali sa do domu a psov majú oddelene, venčia oddelene, takto si žijú.
P.S.: Áno, Ramon je späť a úprimne sa mi spáva oveľa lepšie ako keď bol preč a chodili mi správy o tom ako jej dochádza trpezlivosť.
Premýšľajte, kým urobíte rozhodnutie. Akékoľvek.
