Mimo príbeh - Veterina

Vopred by som chcela upozorniť, že je to písané zo subjektívneho pohľadu a niektoré narážky netreba brať príliš vážne, aj keď vlastne... Nech sa v živote každý rozčuľuje na čom uzná za vhodné.

V dobe keď to píšem ešte nemáme úplne jasno, čakajú nás ešte dva testovacie dni. Ak si to čítaš, tak sme to všetko zvládli a verím, že posledné dni bola iba nočná mora.

Ako mnoho z Vás vie – tí ktorí čítate aj blog, tak Števo bol pred 2mi rokmi na operácii. Riešili mu ruptúru skríženého väzu kolenného kĺbu metódou TTA. V medzisviatkovom období začal nožku menej používať, doma na nej nestál, odľahčoval ju. Bez iných problémov, vonku behal, chodili sme na prechádzky, doma sa tešil.

Ako správna premotivovaná matka som sa rozhodla mu pomôcť, lebo čo ak sa mu tam niečo zhoršilo, posunulo. Na základe internetových recenzií a jedna pani povedala som ho objednala k vychýrenému ortopédovi v tomto kraji. Dostali sme termín na polovicu prvého mesiaca.

V stredu večer sme boli na večernej prechádzke na Čeladenke, lebo krásne snežilo. Kopy snehu, obaja behali, vyhrabávali granule zo snehu, chytali gule. Štvrtok okolo obeda sme dali skoro 2 hodinovú špacírku lesom v snehu, boli mínusy, slnko svietilo. Pohodička, všetko bez problémov. Som moc rada, že sme absolvovali 2 dlhšie prechádzky v mínusoch a snehu pred návštevou veteriny, pretože nám to v dobe najväčšej beznádeje vylúčilo náchylnosť na chlad. Nikdy nevieš, Števo je celoživotný bratislavský pes kde sneh viac ako 2 dni nevydrží.

Hodina H mala byť o 14:00, čakali sme vyše hodiny kým sme sa dostali dnu. Už sme stáli vo dverách, že keď príde sestrička, tak zistíme koľko máme ešte čakať a pôjdeme. Sestrička vyšla už len preto, aby ohlásila moje meno. Tu plynie ponaučenie radšej zdrhaj a nečakaj.

Išli sme za pánom doktorom, ktorý si pozrel röntgeny pooperačné. Povedal, že si ho musí zröntgenovať, aby videl, čo sa tam pomenilo a dohodneme sa na ďalšom postupe. Musím povedať, že doktor je sympoš a vie človeka presvedčiť. Poslal nás za slečnou – ja ozaj neviem, či to bola doktorka, sestrička alebo náhodná okoloidúca. Nechcem byť zlá, ale všetky situácie, ktoré s ňou prebehli boli hrozné. Možno zhoda náhod, zlý deň. Prešli sme jednou ambulanciou do druhej, ktorá bola priechodná ešte dozadu do nejakého skladu. Všetko si nachystala, išla pichnúť Števovi uspávaciu látku, už to tam vtláčala a v tom nám od chrbta vbehla do tej miestnosti nejaká slečna, ktorá letela do toho skladu pre niečo. Števo sa mykol, trhol labkou, jej sa tá ihla niekam posunula pričom sa ňou ešte aj ona pichla! Následne tam tou ihlou iba nejako pohýbala a dotlačila látku. Prvýkrát za 10 rokov som zažila, že by mi pes po aplikovaní uspávacej látky odpadol za sekundu. Sekunda je možno aj prehnaný časový úsek. Vždy to trvalo pár minút a to mám 3 psov a teda preskákali sme kadečo. Tu už som začínala stresovať. Možno je to normálne, kľudne mi písnite, že to je úplne bežný jav uvedenia zvieraťa do spánku.

Zavolal si nás doktor, ukázal nám snímky. V okolí kolena má silnú artrózu, čo je úplne normálny jav ako sme neskôr zisťovali aj inde. Artróza tam raz je a už nezmizne, ale tým že sa zhoršuje postupne je pes schopný si na ňu zvyknúť. Samozrejme existujú aj podporné látky, ktorými sa to dá spomaliť, prípadne injekcie, ktoré sa podávajú priamo do žily. Pán doktor nám odporučil artroskopickú operáciu pri ktorej ZISTÍ, či tam ešte MÁ meniskus alebo mu bol odstránený pred 2mi rokmi celý a ak mu bol odstránený, tak mu tam aplikuje aspoň nejakú látku na spomalenie artrózy – cena operácie 15 – 17 000 Kč. Pri odchode povedal, že sa ešte spojí s naším ortopédom, aby zistil, či mu to vyoperoval. Premýšlaš? Aj my sme premýšlali, ale až neskôr. Presunul nás zase za slečnou, že môzme ísť zaplatiť a predajú nám Števa. V tej jednej ambulancii kde sa AJ platí bola kopa ľudí, takže nás poslali ešte do čakárne. Na zaplatenie sme čakali cez 30 minút – nie, nepríde mi to v poriadku.

„Hurá“ ideme platiť. My platíme, za nami na stole ošetrujú uspanú mačku?! Zase situácia, ktorú som zažila 1x a verím, že naposledy. Za operáciu sa platí záloha 2000 Kč. Tuto sa prosím podpíšte, že súhlasíte so zálohou, prisunula priateľovi čítačku a zrolovalo to perom dole k miestu podpisu. K tomuto sa ešte vrátime neskôr. Konečne odchádzame. Odišli sme a zistili sme, že nejaké protizápalové lieky, ktoré nám odporúčil doktor nám nedali, tak sme sa pre ne vrátili. Aj u Vás sa hovorí, že by si sa nemal vracať pre nejakú vec, ak si už raz odniekade odišiel? Onsior 40mg – 6 tabliet. Jedna tableta piatok a ostatné tak ako uznáme za vhodné deň pred dlhšou prechádzkou. Zvyšok dňa bol Števo KO. Piatok dostal tabletku, boli sme na prechádzke žiadna zmena. Prišla sobota.

Ráno sme išli na prechádzku všade sneh, prešli sme 500 m a Števo začal štrajkovať, triasli sa mu nožky, sadol si a ľahol do snehu. Myslela som, že sa mu dostala soľ medzi packy. Utrela som mu ich – v Bratislave to zaberalo. Nič, nechcel sa pohnúť ďalej, ležal a jedol sneh. Priateľ s Tonom išiel po auto a cestou nás naložil. Našťastie sme boli pri ceste a nemuseli sme ho odtiaľ niesť. Prišli sme domov, umyli labky, normálne chodil, papal ako keby sa nič nestalo. Takže soľ.

Poobede sme zmenili taktiku vychádzky – naložiť do auta, vyložiť v lese – žiadny kontakt so soľou. Zo začiatku v poriadku, potom začal štrajkovať, ale keď sme mu ukázali paličku, tak si kúsal, tešil sa. Skončilo to, že sme ho motivovali na kokína k autu. Doma zase v poriadku – ako keby sa nič nedialo. Tu už začínalo zúfalstvo. Večer prešiel pred domom 20m, roztriasol sa a niesli sme ho do pelechu, do tepla. Hneď som písala jednej babe, ku ktorej som chodila s Tonom na Dornovku a cvičenia, či by si nenašla čas, aj s víkendovým príplatkom. Plus som písala na danú veterinu s prosbou o röntgeny a správu z vyšetrenia.

Nedeľa

Venčenie iba na záhrade. Števo na masáži a magnete. Doma klasicky fit, nie tak aktívny ako predtým, ale stále nebol apatický, neopúšťal sa. To ako stuhol v nedeľu by som nepriala vidieť nikomu. Došiel zo záhrady dnu po pár minútach, začalo ho klepať, kŕč vo všetkých labkách, stál na špičkách. Priateľ ho vyniesol do pelechu a zakryli sme ho dekou, pár sekúnd a zase ako keby sa nič nedialo. Od tohto záchvatu som sa trošku psychicky spustila. Písala som mail na kliniku neurológovi, ktorý nám dal termín vyšetrenia na utorok a po tom čo som mu zaslala video mi napísal, že to vôbec nevyzerá dobre. Priateľ volal na tú štvrtkovú kliniku, či by nám mohli zaslať tie röntgeny o ktoré som žiadala, keďže tam majú víkendovú pohotovosť, vraj nám ich zašlú hneď v pondelok ráno, pretože cez víkend nemajú prístup do toho systému. Priateľ volal preto, že úprimne neviem dobre reagovať vo vyhrotených situáciach, stačí, že jeden z nás je diplomat.

Pondelok

Števo záhradka a doma. Ak sa pýtaš prečo sme s ním neleteli na nejakú pohotovosť, tak je to preto, že doma bol v pohode. Vonku ak nebol moc dlho, tak bol v pohode tiež. Začala som si myslieť, že mu ten jeho stav môže zhoršovať chlad, keďže po príchode domov má Aston hneď teplé ťapky, ale Števo nie. Začali sme riešiť botičky a objednala som jedny, čo máme najbližšie a zatiaľ teda najlacnejšiu variantu na skúšku. Ponožky s protišmykovou podrážkou do botičiek tiež, keby ho otláčali. Čo ti poviem.

V pondelok sme sa taktiež snažili dostať k tým snímkom, keďže nám ich samozrejme neposlali ráno. Priateľ volal – Samozrejme už Vám ich zasielame do minútky to máte. Nič. Bohužiaľ sme vedeli už z referencií, že nie je také jednoduché sa od nich dočkať snímkov a správy. Jedna pani čaká do dnes, nie je to ani pár mesiacov, nieto minútiek. Volali sme tam  veľakrát, stále minútka minútka. Volal odtiaľ aj nejaký iný lekár, že prečo to rušíme a kam ideme k inému doktorovi, že máme prísť k nim. Poobede niekedy po 15:30 som tam poslala celkom nesympatický mail, na ktorý mi telefonicky reagoval ten lekár, že už to mám určite v niekde v spame, snímky mi došli niekde pred koncom nášho telefonátu. Do telefónu mi stihol povedať, že mu je veľmi divné, že opisujeme toto u psa a neriešime to, že sme mali dávno prísť k nim alebo niekde ísť, že to teda asi nie je také vážne. Tak arogantným, nepríjemným tónom, že nikdy neprajem ľuďom nič zlé, ale on by mohol ísť osudu naproti. Následne mi prišiel ešte mail od nejakého manažéra kliniky, že podľa paragrafu nemám nárok na snímky z kliniky, že to je majetok veteriny a že zo zálohy si strhávajú 40% storno poplatok a poslal mi scan podpísanej dohody, ktorú nám dala slečna okoloidúca podpísať na čítačke a človek si to mohol prečítať až po podpise, prípadne na tej čítačke. To že mali v dohode dátum dohodnutej operácie 9.1. vraj nie je chyba. Bohužiaľ. Viem, že toto je chyba z našej strany nakoľko si má človek čítať všetko, čo podpisuje. Na strane druhej som nikde nezažila storno pri zrušení nad 10 dní. My sme to rušili na 4tý deň a to rátam aj víkend. Palec hore, niekto vie ako zarobiť.

 

Utorok

Návšteva inej veteriny, kde sme sa dočkali akurát zistenia, že každý veterinár sa pozná s každým, takže opatrne na koho frflete. Odber krvi, pretože ten je VRAJ prvoradý a bez neho sa ďalej nepohneme. Čakáme na výsledky. Neviem, čo sa tým zistí. S odstupom pár dní a niekoľkých telefonátoch a mailoch s inými lekármi mám na to zase svoj názor.

 

Ukončenie

  • Števo v botičkách fungoval, zvládol prechádzku. Tu sme si mysleli, že to je o odizolovaní od zimy.
  • Volala som ortopédovi, ktorý operoval Števa a ten mi povedal, že info o operácii pred 2mi rokmi mi musí pozrieť zo zálohy, ale že k tej artroskopii to nepotrebujem vedieť. Takže vlastne zaplatiť 15 000 za zistenie, či ho tam má alebo nemá sa oplatí. Porozprávala som mu, čo sa stalo a že na danú veterinu už nepáchneme. Štvrtok som mu volala, či mi to pozrel a teda zabudol na to, mám mu písnuť mail. Zaujímal sa ako sa má Števo, tak som mu povedala, že už lepšie, chodí von na dlhšie prechádzky, bez kŕčov. Povedal mi, že podľa neho to bola iba silná rekacia na nejakú látku, že ak mu to cez víkend neprejde, tak máme navštíviť Neurovet v Trenčíne ako plánujem, pretože to podľa opisu môže byť aj poškodená platnička. Tu pripomínam, že ani nevidel video ako napr. doktor z Čiech, ktorý ako riešenie videl rozbor krvi a o tejto variante napdlo ani slovo.
  • Do Neurovetu som písala stredu večer kvôli odporúčaniu známej kde mi doktor povedal, že podľa videa to vyzerá na platničku, ale že to mi hovorí len podľa videa, bez príbehu a bez toho, aby ho videl. Dohodli sme sa, že ak v pondelok nebude Števo na 1000% fit ako predtým, tak mu volám a dohodneme termín MRI.

 

Dopísané, zverejnené. Nedeľa večer, Števo už chodí na bezproblémové, dlhé prechádzky, behá, kúše drevá. Dnes dal hoďku a pol. ráno a hoďku večer. Doma sa teší, už nie len po ležiačky, ale zase klasicky prepálene.

Veríme, že už je všetko späť v norme. Myslím si, že to celé vzniklo zle podanou anestézou, aj keď je to nedokázateľné. Som rada, že Števo zabojoval.

Písala som to po vyprchaní emócii. Musím však povedať, že nemám rada zlých ľudí a nemám rada veterinárov,ktorým ide čisto o zárobok. S prístupom na ktorý som zvyknutá na Slovensku sa bohužiaľ naše skúsenosti tu nedajú zrovnať – toto nebola prvá zlá skúsenosť.

Všetkým prajeme zdravie a nezabúdajte, že svojích dobrých veťošov si treba hýčkať! My máme tých našich bohužiaľ v tejto testovacej dobe na Slovensku. Dôležité je, že máme!