Kŕmenie

Kŕmiť začínaš psa hneď v prvý deň, keď si ho dovezieš domov. Nečakáš na nejaké oťukávanie, zoznamovanie, dospievanie. Jesť sa musí. Pozrime sa na túto zvyklosť bližšie.

Nebudeme tu riešiť čím by si mal kŕmiť. To si rozhodneš sám a možno to aj tak počas života svojho psa niekoľkokrát zmeníš. Rozhoduje o tom aj tak pes. Ako mu čo sadne, jeho zdravotný stav, alergie. Rada by som iba podotkla – Nemiešajte dlhodobo surové mäso a kvalitné granule. Sú na to rôzne názory do ktorých by som sa nerada zamotávala. Samozrejme, nemyslím tým, že nejaký problém alebo rozhodenie trávenia spôsobia drobné odrezky z nedeľného varenia. To je iba také moje skromné odporúčanie, ktoré mi zatiaľ nebolo nijako vyvrátené, tak sa ho držím, s prihliadnutím na trávenie mojich psov, že pridanie väčšieho množstva mäsa Števovi spôsobilo viac ťažkostí ako radosti. Ja som tu chcela ale o inom, pretože nie som žiadny výživový špecialista.

Anketa, či si vynucuje Váš pes žrádlo ma úprimne dosť prekvapila. Ani neviem prečo som si myslela, že čakanie na mieste pred jedlom je klasická disciplína všetkých psích domácnosti. Pekne ste ma vyviedli z omylu. Prosím, ak už vytáčate číslo psociálky, že naše psy musia čakať, sliny im tečú potokom a neobmäkčí ma ani ich psí pohľad, tak si dočítajte aspoň tento článok.

Čakanie na mieste pred jedlom je povel, ktorý praktikujem od šteňacieho veku Števa. Podstatou bolo naučiť ho, že ja rozhodujem o tom kedy bude jesť. Rozhodujem kedy môže ísť k miske. Do misky mu môžem kedykoľvek siahnuť alebo si ju zobrať, pretože to je moja miska, aj keď je jeho. Je jednoduchšie veciam predchádzať ako ich riešiť. Náražam na majetnícke správanie. Povel s čakaním na mieste sme trénovali snáď pred sadni alebo to skôr ide tak ruka v ruke. Neviem, či existuje väčšia motivácia ako miska plná žrádla. Och, vlastne láska k páničkovi je viac... vraj. Na druhom mieste je apetít. Preto je úplne najjednoduchšie vyžadovať od psa kľud pred jedlom. Máte to taký prvý krok predtým ako ho budete učiť kľudu, keď sa rozčertí, rozblbne s hračkou a podobne.

1. Urči si jedno miesto na ktoré budeš posielať svojho psa pred každým jedlom. Miesto nemeň, aby nebol zmätený.
2. Postupne ho uč kľudu pred jedlom. Vždy si musí na vybranom mieste sadnúť / ľahnúť a prečkať celý proces prípravy. Ak sa postaví / odíde z miesta, choď hneď za ním a s povelom, ktorý si určíš ( miesto, jedlo ) ho opäť usaď. Za odmenu mu môžeš dať granulku. Opakuj, opakuj, opakuj. Veľmi rýchlo pochopí, že ak nechce čakať na naplnenie brucha pol hodinu, tak musí čakať a neodbiehať.
3. Keď mu vložíš misku do stojanu alebo položíš na miesto kde žráva nedovoľ mu vyštartovať k miske. Vyštartuje, misku dvihni a opäť ho vráť odkiaľ zdrhol. Znie to ako pekné brnkanie na nervy, ale to je predsa celá výchova psa. Brnká ti na nervy a ty sa tváriš, že si v pohode, vyrovnaný. Vykrič sa z toho večer do vankúša, keď satan zaspí.
4. Na povel ( zase nejaký čo si určíš, nebudem ti tu diktovať povely ) mu dovolíš ísť si po zaslúženú odmenu.

Dožerie, misku mu vezmeš, umyješ, odložíš. Nenechávaj mu misku k dispozícii celý deň. Už vôbec nie so žrádlom. Možno sa to tak robí pri malých psoch, aj to je individuálne, pretože už som zažila aj pani, ktorej pes takto pribral, pretože nemal mieru a pažravosť nad ním vyhrávala.

Rada by som napísala pár slov aj k rozfrfňaniu psa, keď už sme tu. Mnoho ľudí, ktorí si zadovážili šteniatko k nám chodí s tým, že im nechce žrať, premýšľa nad tým. 110% z týchto ľudí mieša svojmu psovi do granulí paštiku, kde čo mu tam prihadzujú. Až raz príde deň kedy by chceli, aby to zožral suché a pes im na to hádže bobek. Prečo by to jako mal žrať suché, keď si mu doteraz do toho pridával paštiky a masíčka? Nežere suché, poklipká očami, tak mu to tam zase prihodia, lebo veď bobínek by bol hladnučký. Ach... Máš kvalitné granule? Vieš, že pes nemá zdravotné problémy, pretože so šteňaťom chodíš na pravidelné kontroly a adoptovaný kamoš bol tiež ( pevne verím, že si ho tam zobral! ) na prehliadke? Keď si na tieto otázky odpovedal „áno“, je čas stať sa vodcom smečky. Nadstav mu pravidlá. Pes bez pravidiel bude skúšať, pretože vie, že mu to prechádza. Dodržuj pár dní zopár zásad, aby si vedel, či je vyčúraný alebo je problém niekde inde.

• Kŕmiš v určité hodiny. Tie bývajú zhruba rovnaké, minimálne je aspoň rovnaký postup. Príklad : My ideme na rannú prechádzku a po nej dostanú ½ dennej dávky. Poobede ideme na druhú prechádzku a dostanú zvyšok dennej dávky.
• Dáš psovi možnosť sa najesť na 15min. Položíš mu misku, najlepšie s povelom ho vyšleš, že je čas jedla. Choď od neho preč a nechaj ho zvážiť jeho možnosti. Nestoj nad ním, nepresviedčaj ho ( ani myšlienkami ), nič mu tam nepridávaj, nekŕm ho rukou. Ignoruj ho, ak si chce svoje vyštekať, vykňučať, vyžobráčiť pohľadom. Daj mu misku a odíď do inej miestnosti, ak si ovplyvniteľný. Stopni mu 15min, choď pre misku a bez slova mu ju odlož. Nepozeraj na neho. Nerozprávaj mu nič. Žiadne : „ Vidíš bubinko teraz budeš hladnučký. No a predsa nechceš? Čumáčik, máš ešte poslednú možnosť sa ísť napapkať...“ Buď silný.

V tomto období vzdoru mu nedávaj žiadne pamlsky, masíčka, piškóty. Ak ho práve na niečo učíš odmeňuj ho granulami. Možno nebude žrať. Deň, dva, tri. Ten pes nie je hlúpy, neumre od hladu. Nakoniec sa nažerie. Myslím si, že už nikdy nebudete mať spolu tento problém, ale musíš vydržať. TY! Pes nerieši, proste žije. Ľudia riešia, či mu chutí pipinka alebo kravička a že rybička mu určite chutiť nebude, pretože ani oni nemajú radi rybu. Je to pes. Áno, je to kamoš, člen rodiny, miláčik. Stále je to však pes, ktorý potrebuje pravidlá, aby si z teba nerobil dobrý deň. Všetko na všetko nadväzuje. Je to bohužiaľ, ale je to tak. Dominantnejšie plemená skúšajú viac, sú odolnejšie a majú veľkú trpezlivosť. Väčšiu na akú si bol možno pripravený. Netolerujú tvoje pochybenia, slabosť využijú v svoj prospech.

Dám ti 2 príklady z môjho života :

1. Števo ako prvorodené šteniatko. Ja bez skúseností, on rozmaznanček. Dostával paštiky do granuliek, ňaminky. Až raz jedného dňa do misky nič nedostal a nežral. Našťastie sme vtedy už chodili na cvičák. Števo nežral z trucu 3 dni. Po týchto dňoch sa s takou chuťou nažral a odvtedy to už nikdy neskúsil. Dostával paštiku sem tam aj naďalej, aj dostávajú aktuálne a keď nie je, tak proste nie je. Psovi trvá asi tak 3 minútky, kým zblajzne misku. Za 15 minút si ju musí stihnúť umyť aj odložiť do skrinky.
2. Ebi - ten malý buldoček, ktorý teraz žije s babičkou a prababičkou mala raz mozgový výpadok. Odišla z miesta a išla žrať bez dovolenia. Keď som ju brala od misky, aby som ju vrátila na miesto, tak začala zúriť, vrčať, metať sa. Myslím, že sú veci, ktoré si pes nemá dovoliť. Zobrala som ju od misky ako mama fena svoje šteňa za kožu za krkom, posadila na miesto. Odložila misku. Dala jej voľno a žrať dostala až o pol hodinu. Odvtedy to nikdy neskúsila a ak sa aj pohla z miesta, tak stačil povel, aby sa naň vrátila.

Buď prísny, ale nie agresívny. Maj pravidlá, ale nevynucuj si ich násilím. Nedaj sa zmanipulovať psím pohľadom. Sú to parchanti a vieš, že pes necíti vinu, iba vie, že to na teba platí ;-).

Buď silný a odhodlaný ochránca / vodca svojho psa.