Elektronický výcvikový obojok

Elektronické výcvikové obojky sú v spoločnosti ešte stále vec, s ktorou je lepšie sa nechváliť, že ju používate, pretože sa nájde mnoho ľudí, ktorí si Vás odložia do svojej škatuľky tyranov. Na sociálnych sieťach ich používanie duplom netreba spomínať, prípadne je fajn sa tváriť, že využívate iba signál alebo vibráciu v žiadnom prípade el. impulz, Bože chráň!

Ja by som o nich rada napísala viac – z vlastných skúseností. Predtým ako si ma hodíte do škatuľky neschopných šikanátorov si aspoň dočítajte tento článok so subjektívnym názorom, postrehmi, radami.

Po 3 rokoch boja so samou sebou, či kúpiť alebo nekúpiť el. obojok som sa konečne rozhodla ho kúpiť, dnes nechápavo krútim hlavou, že som to nespravila skôr. V poslednej fáze rozhodovania tomu predchádzali názory od ľudí, ktorí ho používajú / používali, lustrovanie internetu a telefonické konzultácie s trénerom, ku ktorému sme chodili s Astonom na tréningy v Bratislave.

Myslím, že väčšina rozumných ľudí vie, že táto pomôcka neslúži pre naučenie povelov. Ak Váš pes nevie, čo znamená – ku mne, k nohe, fuj a podobne, tak ho môžete napojiť na 220 a ten chudák aj tak nebude tušiť, čo od neho chcete. Áno, stále sa nájde kopa ľudí, ktorí el. obojok využívajú bez predchádzajúcej konzultácie s trénerom, či samovzdelania. Áno, má to fatálne následky na psoch, ktorí si neodborným používaním môžu vybudovať strach na úplne bežné veci ako je napríklad tráva. Takto by sme mohli v negatívach pokračovať ďalej a ďalej. Ono existuje mnoho vecí, ktoré sa dajú využiť negatívne – paralyzér, vidlička, sekera,... Je len na Vás, či to užijete k obrane, útoku, práci, jedlu. Tým že pracujem v chovateľských potrebách som bohužiaľ zažila aj dopyt po el.obojku od pána, ktorý k nám prišiel s tým, že potrebuje taký obojok, že keď sa od neho vzdiali pes na vychádzke na napríklad 200 metrov, tak mu to dá ranu. Môžeš vysvetľovať, presviedčať, núkať stopovačku a aj tak ti ostáva len dúfať, že takýto ( s prepáčením? ) debil si ten obojok neobjedná z internetu a nebude dávať psovi šupy bez povelu, keď sa mu bude zdať, že je ďaleko. Späť k veci.

Po telefonickej konzultácii s Viktorom ( tréner ) sme sa dohodli, že sa za ním cca o 2 týždne stavíme, aby sme si ukázali a povedali viac naživo aj s Astonom. Dovtedy som musela čo najskôr zaobstarať obojok, pretože je najlepšie ak ho pes nosí nanečisto aspoň týždeň – dva predtým, aby si to nespájal.

Tých obojkov je viac akoby človek potreboval - vzdialenosť, odolnosť, funkcie. Po prečítaní niektorých recenzií o tom ako sa im tlačítko omylom stlačilo som mala dosť a zase som váhala. Ak už sa rozhodnete, nešetrite. V mnohých prípadoch je tam rozdiel pár stovák a ak tých pár korún má rozhodnúť o kvalite, tak si odpustite tento mesiac Mekáč a investujte. Volala som aj do dvoch firiem, ktoré sa špecializujú predajom podobných produktov a po odporúčaniach sme sa obrátili priamo na českého výrobcu Dogtrace. Máme teda d-control 1000 – pre istotu, aj keď dosah 1km je asi ozaj zbytočný, ak ho budete využívať na obyčajné prechádzky. Prijímač je vodotesný, čo bola hlavná podmienka pri výbere, nakoľko Aston je v lete naložený všade kde sa dá, len čo na sekundu mrknem. Má zvukovú signalizáciu – nevyužívame, výboj a funkciu booster, čo znamená, že si tam viete prednastaviť hodnotu na krízovú situáciu, ak Vás pes neposlúchne. Hodnotu impulzu máme od 0 – 30. Obojok má mať pes pritiahnutý, čo najviac za ušami, aby mu držal na mieste. Týmto predchádzate aj nedostatočnému kontaktu s kožou a teda neúčinnosti.

Vyskúšajte si impulz aj na sebe. Ja som ho neskúšala ( nebudeme si klamať ), pretože za mládi som neznášala výboje z rozmontovaného zapaľovača. Mala som však dvoch figurantov – Lukáša a maminu. Obaja vydržali mať zmačknutý prijímač v dlani bez nepríjemneho pocitu do hodnoty 7 – tam už nimi myklo a bolo to nepríjemné, keďže to nečakáš kedy to príde.

V Bratislave sme si to teda po 2 týždňoch vyskúšali s trénerom, povedali si čo a ako, a potom to doma neskúšali, pretože nás bolo o jedného psa viac..

Avšak už týždeň sme v pôvodnom zložení a chodíme von s obojkom – bez vodítka. Vodítko používam iba ak idú okolo deti alebo psi. Ak idú okolo ľudia alebo cyklisti je Aston iba priradený k nohe a s očným kontaktom kráčame, prípadne posedíme. Do zákrut, kopcov alebo iných zátiší kam nevidíme, kráča taktiež pri nohe keby išiel naproti niekto so psom a podobne. Toto dodržiavame, lebo sa držím pravidla – Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe. Ja neznášam naproti idúcich psov bez vodítka, pretože takých:

Nechápem, nikdy nenapadol iného psa.

Nebojte sa, on poslúcha. Ku mneee, ku mneee, ku mnee...

On / ona sa chce len hrať.

 

Tak takých už sme oddelovali od našich psov niekoľkokrát a majitelia len neschopne stáli, prípadne boli ešte niekde v Prdelovcách.

Naše prechádzky sú aktuálne prechádzky ružovými záhonmi. Odkedy nosí obojok sa na poli rozbehol raz za zajacom – dostal silnejší výboj po zákazovom výkriku NIE – hodnota 16 ( 30 je max ). Odvtedy sme stretli mraky zajacov a srniek. Štyria zajaci sa hrali 5m od nás v poli, srnka prebehla priamo pred nami cez chodník. Srnky, zajace a vtáctvo behajúce po poliach ani nerátam. Pozerá sa, niekedy ho aj cukne, či zrýchli krok, ale stačí obyčajné NIE bez akéhokoľvek výboja a zastaví, po následnom povele ku mne ( opäť bez výboja ) hneď príde. Toto u nás neexistovalo. Jasné, ak máš psa od šteňaťa, tak je socializovaný, zvyknutý na všetky hluky, pachy, zvery. Zvyknutý byť pri tebe. Pracujete so stopovačkou. Ak máš ale psa, ktorý na prechádzky chodí so zámerom nájsť si svačinku a na cuknutie nereaguje.. Keď býval na stopovačke, tak si sa namakal, kým si ho pritiahol k sebe, tak je táto zmena zázrak. Napríklad Števo sa nevzďaľuje, kdejaké zvery by mu mohli do prdky fúkať práškový cukor a on si ich aj tak nebude všímať. Myslím, že aktuálne si Aston ( aj ja ) užívame tie prechádzky oveľa viac. Môže behať kade tade celú dobu.

Ešte pre predstavu. Bežnú výcvikovú korekciu má nadstavenú na hodnote 2, ktorú niekedy používame miesto poťukania, že heej funguj, aby sme povel nemuseli opakovať.

To či je táto pomôcka vhodná aj pre tvojho psa musíš vedieť, cítiť. Keď sme so Števom chodili za mládí na cvičák, tak bolo raz mokro a chladno. Dostal príkaz ľahni, ale nechcel ho splniť, prišiel cvičiteľ a cukol ho vodítkom k zemi. Števo si neľahol a ďalšie 2 týždne mi nechcel chodiť ani k nohe, lebo sa bál. Vtedy mi ten cvičiteľ ( oficiálne kynológ so psom na vyhľadávanie drog ) povedal, že nech mi ani nenapadne niekedy na neho skúšať el.obojok na výcvik, lebo by sa mi blokol. Odvtedy to bol Pán Steve-o a keď bolo mokro nemusel si líhať na tú hnusnú, studenú zem.

Tento článok je iba takým zhodnotením našej pozitívnej skúsenosti. Pre zhrnutie :

  • Tvoj pes MUSÍ ovládať povely a počúvať na ne minimálne, ak nie je rozrušený vonkajším vplyvom
  • obojok treba nosiť pred jeho používaním 1-2 týždne vopred, aby si to nespojil
  • neprestaňte ho odmeňovať pri splnení povelu ( ako ste zvyknutý sa odmeňovať – potľapkanie, kokíno, pochvala, klik )
  • dajte si poradiť od odborníka, cvičiteľa

 

Na záver taká malá rada. Ak si myslíte a ste rozhodnutí, že el. obojok je riešením pre Vaše problémy, doťuknutie poslušnosti, prilákanie pozornosti, tak to urobte. Nechcite rady od ostatných ľudí, či do toho ísť. Nikto nepozná vzťah medzi Vami a Vaším psom lepšie ako vy. Nikto nepozná jeho osobnosť a reakcie lepšie ako vy. Toto platí nie len pre el. obojok, ale aj pre kastráciu, klietku, či sa má hrať s tenisákom.

Nech je spokojný, zdravý pes odrazom Vášho vzťahu, tí všetci rádcovia s Vami nežijú a ani nechodia na prechádzky.