Dočaska

Ako dlho môže byť pes v dočasnej opatere bez toho, aby vznikol nejaký vzťah medzi ním a jeho opatrovníkom?

Dnes je ten deň kedy ho veziem do snáď nového, trvalého domova. Prvý mu padol, ale o tom si povieme inokedy. Ramon ide skúsiť nájsť svoje šťastie na Slovensko, už máme len pár posledných hodín a mne začína byť smutno. Teda vlastne – uvidíme ako sa nám to tam bude pozdávať. Prvé stretko bolo fajn a chcela som až poadopčnú kontrolu, ale teda radšej takto. Pri tejto príležitosti mi dnes hlavou prebleskla spomínaná otázka – tak ako dlho?

Podľa mňa hlavne nie je dočaska ako dočaska. Je dočaska kde je veľa psov, niekto ich kŕmi, hladká, vezme ich von alebo aspoň vypustí na záhradu. Žijú buď priamo s niekým alebo aspoň pri niekom kto im vyhradil miesto na život na jeho pozemku. Mám pocit, že takéto dočasky fungujú pre malé a stredné psíky. Milé, nekonfliktné, prípadne s nejakým problémom, ktorý je proste popísaný nádejnému budúcemu majiteľovi a nijako neriešený. Prípadne niekto vynesie verdikt pre koho je daný pes vhodný, do akých podmienok, čo musíte mať medzi nohami, kto smie žiť s Vami v domácnosti. Niektoré veci sú odskúšané, bývalý majiteľ hovoril, v útulku alebo dočaske si to myslia a niečo nie je odskúšané vôbec, tak to tiež rašej vylúčime.

Popravde som taký mudrlant s 1% skúsenosťou. Možno sú tieto pravidlá nadstavené preto, že sú ľudia hlúpi, nezodpovední a preceňujú svoje schopnosti alebo je chyba z druhej strany stále ľudskej, tak či onak na to nakoniec doplácajú psy.

A potom si myslím, že existujú aj dočasky, útulky, organizácie, ktoré so psíkmi pracujú. Počula som iba o jednom takomto útulku, ale verím, že rozumných ľudí je určite viac. Tento typ dočasky je presne ono. To kde Vám vyskakuje tá otázka. Keď už je tam vzťah v rozpuku alebo dokonca stihne prerásť viac, kde hľadať silu nechať ho ísť? Na jednej strane si hovoríte, že je to nejaké poslanie a zase príde niekto nový, kto potrebuje pošťuchnúť lepším smerom. Na strane druhej s tým psom strávite neskutočné množstvo času, väčšie ako so svojimi vlastnými, pretože s ním trénujete situácie aj osobitne. Vidíte ako sa zo dňa na deň mení. Pomaly prestáva vrčať, začína vrtieť chvostom, nie je taký nepokojný, olízne Vás, dosadne si prdelou k nohe a nezazerá podozrievavo. Zrazu bum prásk adopťáci. Ani jedna strana nevie ako to dopadne, ale všetci dúfajú v to najlepšie. Ak to nedopadne, tak sa vráti zase k Vám a pôjdete opäť od nuly. Je iné ísť od nuly s nejakým prckom a iné s pracovnými plemenami. Je iné keď na Vás vrčí nasraný ( vystrašený ) malý oriešok a iné ak je to kríženec bulla, či stredoaziata. Je iné nezvládnuť výchovu yorka, ktorého si dáte do tašky a neprská hrôzu okolo seba už len pohľadom a iné ak nezvládnete väčšieho psa, ktorého drbnete do útulku kde má s traumami z minulosti minimálne šance na umiestnenie. Keď sa umiestni pre roztomilú tváričku, tak sa zase vráti, pretože zničil dvere, ohnal sa, zavrčal. Prípadne sa umiestni niekde na firmu ako strážny pes, iný kotec, rovnako na prd život. To už som sa ale opustila.

Tak ako dlho? Ešte pred týždňom by som toho blbečka darovala aj s doplatkom. Posledné dni vidno zmeny, so Števom si rozdávajú pusinky, čuchá všetko okolo, opaľuje sa so mnou v práci. Dnes mám vytlačenú adopčnú zmluvu na stole, slzy na kraji a viem, že ak by sa nám mal tentokrát vrátiť, tak mu vytvoríme domov u nás, aj keby sa mal Aston z toho posr.. . Držte palce nech majú v novom domove pevné nervy, trpezlivosť a odhodlanie riadiť sa radami. Čaká ho tam belgičanda Hexi, s ktorou už mali zoznamovačku. Nekonečné pastviny na behanie a iné prekvapenia. Majitelia, ktorí majú pre neho lehátko na opaľovanie a sľúbili mi, že mu budú masírovať uši, tak často ako len bude chcieť.

Pes môže byť v dočaske koľko len chce, aby to bolo bez sĺz pri lúčení musí od nás odísť ešte skôr ako prestane byť zmrd :-D. Všetko ale ide podľa pôvodného zámeru, teraz je to už na nových rodičoch, pretože to že otestoval mňa/nás, neznamená, že nebude testovať ich. 

Dôveru si treba zaslúžiť.