Chorvátsko

Krajina výletu : Chorvátsko

Dátum pobytu : 07. – 10.04.2023

Počet psov prizvaných na výlet : 1

Pôvodný plán bol úplne iný, ale najlepšie akcie sú tie neplánované. Mamina súhlasila, že nám postráži „stafov“. Pre dobermana v hoteli nebolo miesto, pretože evidentne psíčkari vedia, že ak chcú ísť na romantiku bez psov, tak to musia mať naplánované. Padol návrh Chorvátsko. Preskúmali sme a rozhodli sa ísť do južnej časti istrijského poloostrova. Po nekonečnom hľadaní ubytovania som nakoniec vybrala.

Ubytovanie : Apartment Lori

Cena za 4dni / 3 noci : 149 €

Ubytovanie som mala rezervované cez booking. Je možné, že ak sa človek ozve priamo, tak by mal lepšiu cenu. Mne sa už ale stalo, že som sa ozvala priamo ubytovaniu. Neodpisovali. Prišla mi odpoveď o 2 hodiny. Oni mi napísali cenu akú mali pôvodne na bookingu a na bookingu cenu dvihli o 2 000 Kč, heh, nuž...

Poplatok za psa : 8 € / noc

Poplatok za psa je vo veľmi prívetivej cenovej relácii.

Piatok :

1:51 – budíček. Šúcham rozospalo oči, vypínam budík. „Ahaa, výlet!“ do sekundy som na nohách a fičím do kúpeľne na rannú rutinu. Vymotanie z domu nám trvá necelú hodinu – vždy. Nech máme nabalené veci v aute alebo nemáme, nerozumiem. Všetko sme mali nabalené už štvrtok večer. Nalodiť psov, nás.

2:43 – odjazd. Snehová chumelenica. Pfuj, ešteže počasie na Istrii sľubuje minimálne 15 stupňov a slnečno celé 4 dni.

Pred odovzdaním vnúčat sme ich vyvenčili na poli kam sme chodili za mladých čias. Odovzdať, vybozkávať, urobiť dobermanovi viac miesta v klietke a frrr pokračovať ďalej.

14:36 – úspešne ubytovaní. Ubytovanie skontrolované, veci vybalené, my nachystaní na prvú zástavku výletu. Áno, ísť so mnou niekam by mohlo byť pre mnoho ľudí za trest. Ja totiž väčšinou na dovolenke nemám čas. Nové miesto, nové spoznávanie. Musím všade byť, všetko vidieť. Nemám čas oddychovať, piť kávu, sedieť na teraske a opaľovať sa.

PULA

Parkovali sme pri prístave mimo centra. Prvé kroky viedli okolo a do rímskeho amfiteátru. Do vonkajších aj vnútorných priestorov je povolený vstup aj so psom.

Vsuvka : So psom sme sa dostali všade kam sme chceli. S dobermanom. Mám pocit, že Chorváti sú maximálne prispôsobení turistike so psom. Verím, že tam chodia slušní psíčkari a udrží sa to. Za 4 dni v Chorvástku som videla toľko psov, že za život po všetkých výstavách a nikde dokopy som ich toľko nevidela. Všetci psy z okolitých krajín boli na dovolenke tam kde my, inak si to neviem vysvetliť.

Vstupné bolo 10 € / dospelá osoba, za psa nič nedoplácate. Poflakovať v aréne sa môžete ako dlho chcete, neprehliadnite vnútornú expozíciu kde sú amfóry a popísaná história, preprava tovarov.

Prechádzkou ulicami mesta sme minuli hlavnú katedrálu vedľa ktorej je postavená zvonica. Prišli sme až na námestie, ktorého dominantou je Chrám sv.Augusta. Pozrieť sa môžete aj dnu. Vstupné je symbolické 2 € na osobu, pes zdarma. Ide o jednu miestnosť hneď za hl. vchodom kde medzi zachovalými kusmi histórie sedí aj pán pokladník.   

 

Čas na večeru vo Veritas Food&Wine. Aperitív ako pozornosť podniku na privítanie. Výborné morské špeciality ako hlavné jedlo a aperitív ako pozornosť podniku na rozlúčenie. Moc milá obsluha. Bohužiaľ sme platili kartou a odišli sme bez tringeltu. Napriek tomu boli milí, povedali, že to nevadí, že si nemáme robiť starosti a ešte nám pri rozlúčke s úsmevom mávali.

Uličky nás doviedli až na koniec historického centra, ktoré je zakončené Víťazným oblúkom Sergiovcov. Antická pamiatka, ktorá v rokoch pred Kristom plnila účel vstupnej brány do Puly.

Šípky nás viedli do mierneho kopca okolo kláštora a kostola sv. Františka. Do záhrad sme sa vďaka pokročilej hodine nedostali. Nahliadli sme aspoň cez malé okienko vo vstupnej hale, aby sme si prezreli interiér. Lukáš prvý. Vrátil sa s informáciou, že sa tam modlí nejaký pán. Išla som sa pozrieť hneď za ním. Žiadny pán tam už nebol a nemodlil sa. Rýchlym krokom sme pokračovali k cieľu cesty a to bola pevnosť Kaštel / Castello. Otváracia doba pevnosti je iba do 17tej. V časti sa nachádza námorné a historické múzeum, ktoré sme však nevideli. Obišli sme si pevnosť dookola. Je z nej nádherný výhľad na celú Pulu.

 

Čo sme v Pule nevideli? – Farmárske trhy. Akvárium – tu sa venujú záchrane poranených, morských korytnačiek. Po vyliečení ich vracajú späť do voľnej prírody. Mala som ho naplánované na sobotu, bohužiaľ, nám to časovo nevyšlo.

20:39 – oficiálne sme zabalili náš dlhý, náročný deň a uložili sme sa na spánok s natiahnutým budíkom na 6:06.

Sobota :

6:06 – Budíček. No, naozaj. Nie je čas, strácať čas.

Umyť tváričky, vystrojiť dobermaníka a hurá na prechádzku smer more. Od apartmánu k moru je to asi 10 minút pešo. Výborná poloha na mimo sezónu. Pre nás nereálna poloha na sezónu. Padlbórd nechceš ťahať tak ďaleko ráno aj večer. Plus nafučky, kolesá, loptu,... Ale ak nič nevláčiš, tak fajn poloha aj na leto, záleží. Psia pláž? Samozrejme! Parádna!

Na ubytku sme nakŕmili seba, doboša. Rejmond dostal pusinku na čelo, uložili sme ho na miesto a vydali sa na výlet vo dvojici. Čakal nás ostrov Brijuni.

Lístky si objednajte vopred online. Dostatočne vopred, záleží od sezóny. Ja som to podcenila, objednávala som v sobotu ráno na odplavbu o 10:00 s chorvátskou skupinou. Tie anglické už boli plné a boli v ten deň k dispozícii iba dve – o 9tej a 11:30.

Cena lístku bola 26,50 € / dospelá osoba. Máte v tom skrátenú, okružnú jazdu vláčikom hneď po vylodení. Safari, dinopark, vstupy do expozíc v budovách.

Na ostrov môžete ísť aj so psom. POZOR! – Lístok pre psa neviete zakúpiť online. Musíte si ho kúpiť pred nalodením v prístave na infocentre, ktoré sa nachádza pri móle, z ktorého nastupujete na loď.

So psom Vás nepustia do všetkých častí ostrova. Viem o safari a do vláčiku Vás s ním tiež nepustia. Určite si to zistite vopred, aby ste predišli sklamaniu.

Každopádne návšteva ostrova nie je na jeden deň. Je obrovský a nie je šanca ho preskúmať celý, ak sa nechcete hnať od bodu k bodu.

Viete si požičať bicykle ( cenu neviem ) alebo elektro golfový vozík. Pri požičaní vozíku predkladáte vodičské oprávnenie. Cena na hodinu mimo sezóny – 28 € a v sezóne 40 €.

Prešli sme toho veľa a veľa sme toho neprešli. Stále objavujem nové zákutia.

P.S.: Na ostrove je možné sa ubytovať.

Odchod z ostrova nie je podmienený. Na stránke kde si objednávate lístky vidíte lodný poriadok. Premávajú dve lode, ktoré privážajú a odvážajú návštevníkov. Takže ráno odjazd vo vopred zvolený čas a poobede/večer návrat kedy chcete podľa poriadku.

Lode z pevniny na ostrov Brijuni odchádzajú z Puly alebo z Fažany. My sme vychádzali z Fažany, pretože sme boli ubytovaní 4 minútky autom od centra / cca 25 minút pešo. Parkovanie v centre Fažany 1 € / hod, za centrom mesta je prístav, pláž a pri nej je parkovanie pre 200 vozidiel a tam stojí hodinka iba 0,5 €.

Neskorý obed na promenáde s výhľadom na more v Konoba Vasianum. Čevabčiči s hranolkami a majonéza. Som gurmán, čo si budeme. Ako by Lukáš povedal : „Jedlo je v mojom rebríčku dôležitosti hneď za našimi psami.“ To je sprosté klamstvo.

Jedlo bolo výborné, obsluha usmiata.

V tento deň Lukáš zahájil leto kúpačkou na ostrove a ja Aperolom. Pri kúpaní som ho povzbudzovala z brehu oblečená v mikine.

Vsuvka : Miesto dedinských kačíc sme pár dní kŕmili čajky. 

 

Vyzdvihli sme statočného bobroša z apartmánu a vydali sa na peší výlet späť do Fažany. Od nášho ubytka trvalo minútku chôdze k hlavnej ceste odkiaľ viedla pešia trasa + cyklo stezka až do mesta. Zeleň, prístav a ďalej celú cestu vedľa mora a pláže s výhľadmi. Táto oblasť je za mňa psí raj. Ak by malo nejako vyzerať nebo pre mojich psov ( kľudne aj moje ), tak práve takto. Doboš chodil podľa pravidiel takmer celú dobu s náhubkom. Na pláži sme mu dali dole náhubok, urobili si nejaké fotečky, hrali sa s loptou a v tom dostal v hlavičke skvelý nápad zjesť nejakú vyplavenú riasu. Dostal náhubok zase na tlamičku a šli sme ďalej. Cez mesto prejdete až k zeleným lúkam pri mori. Sadli sme si pod prístrešok, dole náhubok, hrali sa. Ramon opäť brutálny nápad, že ide si on lognúť trošku z mora. Logol si raz, moja chyba. Cestou na ubytko sa dogŕcal a miesto zadku mal záhradný rozprašovač. Večer nemal záujem o jedlo. Triaslo ho, tak som ho zabalila do dvoch dek a spinkal. Radosť. Zoschnutá morská riasa zapitá slanou vodou nebude menu vhodné pre chlpáčov. V noci ho sušilo, tak sme si užili prerušovaný spánok.

Nedeľa :

6:30 – ozýva sa ultrazvukové kňúkanie z obývačky. Obetujem sa, nechávam Lukáša spať, že vezmem netvora von, keby náhodou ešte chcel prskať z prdelky. Otvorím mu klietku. ( Áno, spáva v klietke, na svojom mieste. ) Rejmond šprinty do našej izby, šípka na Lukáša, 2x mu hrabol na rameno, že jako ide pod perinu. Za sekundu sa stočil do klbka a chrápal až do 9:15 smrad. My s ním.

Raňajky a spoločný výlet do mesta Rovinj, ktoré sme mali od ubytovania vzdialené cca 30km, podľa navigácie 34 min autom. Parkovali sme pri parku Zlatni rt., ale o tom neskôr.

Teraz sa trošku opustím, ale toto mestečko je ozaj, ozaj KRÁSNE! Starobylé mestečko, romantické. Množstvo úzkych uličiek. Zastrčené reštaurácie na okraji mora. Množstvo ľudí a ešte viac psov. Úprimne si neviem predstaviť toto mestečko v letnej sezóne a určite doporučujem jeho návštevu mimo sezóny, čím asi nie je úplne ani Veľká Noc. Bolo tu mnoho Talianov, Čechov, Slovákov, v neposlednom rade Chorvátov a jediný koho sme tu nepostrehli boli Poliaci. Čo sa týka psov je zaujímavé, že všade sa dočítate aké prísne majú pravidlá, ale teda Ramon bol jediný, ktorý mal náhubok na tlame a to sa tam pohybovali rôzne plemená od bullov po pekingských psíkov ( veľmi obľúbené plemeno ).

Uličkami sa dostanete na kopček ku Kostolu sv. Eufémie. Kostol bol otvorený, neriaďte sa otváracími hodinami na google mapách. Ide o najhlavnejšiu pamiatku. Do kostola chlpáča neberte, prestriedate sa vonku pri strážení. Celkový dojem mi pokazil iba predajca ružencov a krížikov vnútri kostola, to už je za mňa vrchol hnusu.

Doplnenie k foto hore : Hrozne zlatá pani, ktorú sme poprosili, či by nás odfotila zobrala svoju úlohu maximálne profesionálne. Zobrala telefón do ruky : "Cmuk, cmuk, písk." Chcela nech sme tam všetci pekní! 

Príbeh z čakania pred kostolom : Lukáš si išiel pozrieť interiér kostola. S Rejmondom som čakala na kraji, dala som mu piť, čupela som pri ňom a škrabkala som ho čuni. Periférne som videla ako prišla rodinka s dvoma malými chlapcami, postavili sa vedľa nás, odfotili sa. Rodinka sa bavila a chlapci sa pomaly šúchali smerom k nám. Prebehlo mi hlavou : „Asi ich nenapadne ísť si pohladkať dobermana bez náhubku, bez opýtania.“ Vidím ako si strihli kameň, papier, nožnice. Ten väčší sa popri múriku sunul k Ramonovi, bez slova mu rýchlo siahol na hlavu a so širokým úsmevom ho spokojne hladkal. Menší ma obišiel a celý spokojný ho hladkal po chrbte. Začala som sa smiať, rodičia sa smiali. Všetci spokojní. Jednoduchosť detí bez strachu je tak krásna. Jo a možno aj nebezpečná, heh.

P.S.: Ramon má ľudí rád, nedovolila by som detičkám na neho siahnuť, ak by som si nebola istá, že to je v poriadku. Plus som mu držala tlamu z boku, keď som videla, že to ten malý víťaz myslí s hladkaním vážne. 

Po prešmatlaní uličkami čas neskorého obeda. Áno, celú dovolenku sme len chodili a jedli, keď ostal čas, tak sme si pospali. Jedli sme v náhodnej reštaurácii bez toho, aby som si vopred kontrolovala recenziu – Restaurant La Riva. Na promenáde. Mali sme pljeskavicu a špagety s morskými plodmi. Reštaurácia má z neznámych príčín 3,2 hodnotenie. Za mňa bez výhrad. Všetko sme mali chutné, obsluha milá, pes bez problémov, akurát sme trošku dlhšie čakali. 

Po bielej, kamenej zóne sme sa presúvali smerom k lesnému parku Zlatni Rt.. Doboš sa rozhodol, že mu treba kakať. Máme naučený taký manéver, že v nevhodných podmienkach na kakanie máme vždy vo vrecku pripravený sáčok na hovienka roztvorený. Ramon sa pričupil, Lukáš chytil sáčok a pridržal mu to pod zadkom. Predstavuješ si to? Pani sediaca na lavičke na promenáde sa tiež smiala. Nuž proste niekedy je to potrebné, to nie úplne pevné hovno by sme odtiaľ bez čmuhy nezobrali. Nemáte začo.

Park je oáza. Aj veľa ľudí sa tam stratí v priestore. Každý si nájde svoje miesto pri pláži, na tráve. Na skalách sú pripravené úchyty pre horolezcov. Bolo ich tam mnoho. Aby ste ho prešli celý nabaľte si bicykel, prípadne sa vydajte na prechádzku s piknikovým košom. More, borovice, výhľady. Jediné, čo by Vám mohlo mimo sezónu chýbať sú cikády.

Pondelok :

Deň odchodu. Hrozne nemám rada tie návraty. Ako svokor hovorí ( možno nie len on ) : „Všade dobre, tak prečo byť doma.“

Ráno sme sa vypratali z izby, odovzdali kľúče a poprosili tetu, či si tam ešte môžeme nechať auto. Vydali sme sa smerom na pláž a do ľava na Fort Punta Christo. Voľakedy slúžil hlavne k obrane Puly. Dnes sa tam konajú techno párty ( čo som sa dočítala ) a niektorí z ľudí, ktorí sa postarali o obnovenie tejto pevnosti v nej žijú. Strašidelné. Rozpadnutý, dosprejovaný domček kúsok pod pevnosťou celkovému dojmu nepridáva. K pevnosti sme sa dostali prechodom cez aktuálne opustený kemp. V letných mesiacoch je možno potrebné kemp obísť.

Naším hlavným cieľom bol Barlang. Malá jaskyňka na pobreží. Našli sme ju až na druhýkrát, keď sme z pobrežia kam sme zišli videli ľudí na správnom mieste. Pri Barlangu je zátoka vhodná na potápanie, asi je tam čo vidieť. Mali by sme prísť overiť v lete. Okrem toho sme minuli aj zástavku pri lanovom moste, ktorý sa nachádza pri Danijel’s Lighthouse. Ďalší dôvod vrátiť sa niekedy v teplejšom počasí a vyskúšať aj nejaký drink. Podľa recenzii sa oplatí prísť zrelaxovať aj na toto miesto.

Čas šmatlať pomaly späť. Vraj musíme. Vyjednávala som, neprešlo.

Vyzdvihli sme auto. Pani majiteľka sa na nás vyklonila z okna a moc ďakovala akí sme boli super hostia, že sa môžeme kedykoľvek vrátiť. Volala nás na kávu, ale toľko času sme už nemali. Rozhovor by bol isto zaujímavý – česko – slovensko – chorvátsky. Bola milá aj napriek tomu, že si Ramon v apartmáne vraj trošku poplačkal, keď bol sám, ale že nevadíí vôbec.

Obed v Korta Restaurant v prístave. Obsluha nás usadila ďalej od detí, vraj aby sme mali kľud – hehe. Srandujem, asi mali o ne strach, že si ich dá Rejmond na obed. Dostali sme lepší stôl hneď vedľa promenády a mohli sme šmírovať okoloidúcich.

Posledné gelato z Gelateria Leone Tradition & Quality – výborná.

13:25 – začiatok nekonečnej cesty domov.

Zhrnutie :

Všetko bolo výborné, krásne, slniečkové, ale krátke.

Za mňa doporučujem návštevu pred letnými prázdninami.

Nebojte sa zobrať so sebou psa, ak máte tú možnosť. Socializácia šokom. Záleží ako moc ste vy vyrovnaní. Napríklad Ramon u nás doma píska takmer za každým psom. V Chorvátsku to bol PÁN doberman, vyrovnaný, pri nohe chodiaci, s pár úletmi. Asi sa bál, že by ho chcel niekto ukradnúť.

Po dovolenke ostali už iba spomienky a opálené tváre.

Historka s gúgl navigáciou :

Boli sme na pobreží a zadala som si ďalší cieľ. Navigácia nám ukázala, že si máme zaplávať v mori k trase na ktorej premáva trajekt Pula – Benátky a nasadnúť naň. Na túto navigáciu sa nespoliehajte. Nikdy.

Historka z reštaurácie v Rovinji :

Sedeli sme na kraji, Ramon šmíroval okolidúcich – bez náhubku. Zrazu išiel okolo väčší pesanek a doboš mal potrebu si šteknúť. Nasledovalo moje : „Čšššt!“ a chytila som ho za tlamu, že štekať nebude. ( Nemám rada, keď pes neprimerane šteká, keď nemusí. ) Pozeral prekvapene na mňa, dal mi pusinku a ľahol si. Lukáš pozerá na mňa, nedýcha. „Čo je, prosím ťa?!“ smejem sa. „Keby ho ja takto chytím za tlamu, keď štekne, tak mi odkusne pol ruky.“