Adopťáci, tí čo nemali vždy šťastie

Ramon je vyše týždňa adoptovaný v novom domove a začína vystrkovať rožky. Čo rožky, on vystrkuje riadne čertovské rohy a ja dúfam, že to všetci spolu ustoja.

Takže som od včera opäť v takom miernom strese, ktorý mám podporený tým, že naši chlpáči idú do psieho hotela. Števo bude prvýkrát za svojich 10 rokov s niekým iným ako mnou alebo maminou, tak teda uvidíme. Dôležité je, že budú spolu s Astonom a verím, že od stresu nepreserú celý víkend.

Polovicu noci som nespala a keď som zaspala, tak sa mi snívali nejaké podivné sny s Ramonom. Zatiaľ to samozrejme nikto nevzdáva a nastolili sa mu prísnejšie pravidlá, ktoré zároveň od neho ešte nebudú vyžadovať tak moc.

Na rannej prechádzke sme rozoberali s Lukášom, že by bolo asi ozaj fajn keby možnosť vlastniť niektoré plemená podliehala tomu, že by človek musel prejsť nejakým testom. Plus by bolo povinné následne absolvovať so psom výcvik alebo radšej aj dva. Títo psy by sa nemohli umiestňovať do útulkov. To už je prehnané, lebo čo by sa s nimi dialo, keď by sa ich človek nemohol zbaviť odložením. Akú šancu na umiestnenie má pes s dodrbanou minulosťou, ktorý k tomu ako bonus strávil nejaký čas len tak pohodený v útulku. Neverí nikomu, ničomu. Niektoré činnosti, pohyby, predmety sú prúser, ale vy nikdy neviete kedy mu bude niečo vadiť a prečo mu to dnes vadí, keď včera bol ešte v pohode. Keď je jeden deň pohodička – lehárko, príde deň nový kedy sa zaručene niečo poserie. Ubehne týždeň, dva, tri a vy si myslíte ako je to už fajn, všetko zaliate slnkom, prestanete byť až tak ostražití a príde nová skúška. Nevzdávajte to! Keď už ste sa rozhodli pre adopciu takéhoto psa, tak to vydržte. Kým sa pre ňu rozhodnete, tak si všetko poriadne zvážte. Premyslite si, či si ho necháte, aj keď na Vás bude z neznámeho dôvodu vrčať – nepríjemne a nesympaticky. Premyslite si, či obstojíte vo všetkých skúškach kedy bude skúšať Vašu trpezlivosť a silu Vašej osobnosti, pretože to tieto plemená robia. Skúšajú kto vlastne bude vo Vašej smečke pán a ak ich necháte vyhrať, tak si koledujete o parádny prúser. Ten pes Vám pomaly začína veriť do určitej miery, ale stále mu môže niečo prejsť cez hlavu. Detail, maličkosť, pohyb, ktorý mu pripomenie negatíva minulosti a on môže prejaviť strachovú agresiu.

Ak nepoznáte úplnú minulosť, nepoznáte reakcie v denných situáciach, ktoré môžu nastať využívajte náhubok. Náhubok nie je hanba. Chránite seba pred útokom a psa pred tým, aby spravil niečo, čo vlastne možno ani nechcel spraviť, akurát sa pudovo v strachu rozhodol inak. Náhubok Vám pomôže pri dôslednejšej korekcii psa – nemyslím fyzickej. Príklad. Keď si Aston predo mnou nechcel ľahnúť ani na bok a silou mocou sa tomu bránil, dala som mu náhubok. On pochopil, že to je v poriadku a nič mu nehrozí, keď si tak ľahne a ja som bola uvoľnenejšia, keď som pri manipulácii s ním vedela, že mi neodkusne hlavu. Ramon sa nechcel priraďovať k nohe. Ak dostal povel k nohe, odsadal si. Pri korekcii rukou, keď som ho chytila zboku pri slabinách, či zadku začal mľaskať ( všímajte si signálov, ktorými s Vami pes komunikuje ) a jeho pohľad neveštil nič dobré. Dostal náhubok. On si zvykol, že dotyk na slabine neznamená bolesť, ale znamená aj príjemné poškrabanie za vzorové priradenie sa k nohe.

Náhubok chráni aj ostatných psov na prechádzkach. Ak nepoznáte jeho reakcie, nikdy neviete odkiaľ sa k Vám prirúti pes na voľno. Asi nechcete oddeľovať od seba cudzieho psa + adopťáka, s ktorým ste si tiež ešte navzájom cudzími.

Ak psí adopťák vrčí, buďte za to vďační – dáva Vám znamenia, komunikuje. Je to šanca na zmenu, ukľudnenie a ošéfovanie situácie, aby skončila dobre. Existujú totiž aj takí „zmrdečkovia“, ktorí nevrčia a dávajú iba nepatrné signály, ktoré si musíte všímať. Aston v prípade ak ide o cudzích ľudí, ktorí mu nie sú sympatickí a chceli by na neho iba tak siahnuť rukou a ešte nebodaj zhora ( nehladkajte cudzích psov bez opýtania na hlave, keď nad nimi stojíte ) nevrčí, rovno koná. Samozrejme ak na neho niekto šušle už zdiaľky aké je roztomilé miminko, tak by ma kľudne vymenil.

Dajte psovi v novom prostredí čas. Koľko potrebuje. Nedoliezajte za ním. Nenúťte ho do zbytočne prehnaných aktivít. Nechajte mu náhubok aj doma, ak by niečo skúšal a pri zákaze by mal tendenciu vrčať. Majte nadstavené pravidlá a dbajte na ich dodržiavaní, majte stereotypy. Ak máte aj iného psa, tak ten by mal byť na začiatku na prvom mieste – prvý dostať kokíno, jedlo, hračku. Nehladkajte ho zbytočne veľa, keď si vynucuje pozornosť. Raz príde ten deň kedy za Vami príde sám, bez vynútenia. Začne spávať bližšie pri Vás, tráviť s Vami čas v jednej miestnosti.

Mudrovať je jednoduché. Moja poľahčujúca okolnosť je to, že mám takého blbečka doma – Astona, s ktorým sme si prežili všeličo - vrčanie, chňapnutie, učenie sa povelov, čakanie kým sa rozhodol začleniť do rodiny k mamine a Števovi ( strašne dlho si chodil ľahnúť do svojej klietky, ktorú mal v úplne inej miestnosti ako sa nachádzal zvyšok rodiny a tam bol až kým sa nešlo von, vrátil sa z venčenia a vrátil sa na svoje miesto ), atď...

Je smutné koľko takých psov je v útulku, keď vidím aké reálne šance na nájdenie domova majú. Na každé rozhodnutie sa vyspite a jednajte s chladnou hlavou. Všetci čo ste sa rozhodli pomôcť takémuto „magorovi“ z útulku a nevzdávate to s ním, by ste mali vedieť, že ste ÚŽASNÍ! Raz na to príde aj ten chlpatý blbeček, čo s Vami zdieľa domov.

Přihlaste se prosím znovu

Omlouváme se, ale Váš CSRF token pravděpodobně vypršel. Abychom mohli udržet Vaši bezpečnost na co největší úrovni potřebujeme, abyste se znovu přihlásili.

Děkujeme za pochopení.

Přihlášení