9.

Strašne flákam písanie nových článkov, ono sa to dalo očakávať, keďže som už párkrát za život mala pisateľské výkriky do tmy a vždy ma to časom omrzelo. Robím všetko, čo je v mojich silách, aby som sa dokopala k tomu byť zodpovedná a začala pridávať pravidelne. Chcela som si dať aj termíny, že každý utorok a piatok pridám článok, ale na toto som ešte nedozrela ako na červené víno. Ono vždy keď sa už začíname nudkať, že by sme mohli mať čas na obyčajné veci, tak sa rozhodneme niečo robiť, teraz sme napríklad potrebovali presťahovať predajňu. Hlásim úspešné presťahovanie, otvorenie a pár voľných chvíľ v práci na písanie, tak poďme k veci.

Skupinový cvičák sme zobrali hopom a chodili na poslušnosť, socializáciu a aj obrany. Začneme obranami, keďže tak rýchlo ako sme sa rozhodli ich skúsiť, sme ich aj ukončili. Obrany bola pre nás neznáma a zakončili sme ich do tretice, a stačí. Prvá hodina bola úplne super, keď som stála za Astonom, držala ho za obojok a mávla som mu rukou pri hlave s pokrikom „REVÍR“ a on mi zo samého zdesenia chcel do nej cvaknúť. Reflex mám v poriadku, takže sme to bez dier v ruke skúsili ešte párkrát. Rukou som mu nemávala v tesnej blízkosti hlavy a všetko fungovalo, kontroloval stanovištia, dokonca mu to išlo aj doma na záhrade. Akurát to huckanie na nejaký predmet mi nešlo do hlavy. Aston nie je prepálený, aby som do neho hučala a on pišťal, štekal alebo vydával iné túžobné zvuky kvôli koristi. Rozhodla som sa, že naše priority sú niekde inde. Potrebovala som, aby sa naučil akceptovať iných psov vo svojej blízkosti, tak sme sa na obrany vyprdli. Na unavenie psa je kopa iných aktivít, ktoré sú nám bližšie. Tak to vidím ja a možno bohužiaľ pre Astona, on v tomto nemá žiadne slovo.

Na poslušnosť sme chodili dlhú dobu, ale cvičák je proste len cvičák, aby to naučil hlavne teba a ty si to potom trénoval so svojím maznáčom všade kde sa dá. Aston na cvičákoch funguje ako hodinky, nevšíma si psov, pretože sa za ním žiadny nerúti, ani ho inak neotravuje. Ostane sedieť, či ležať na mieste a ja môžem ísť akokoľvek ďaleko. Toto je všetko pekné, že Váš pes vie. Skutočný život je ale o srnkách, zajacoch, nevychovaných psoch, ktorých majitelia nemajú na vodítku a hlúpych ľuďoch, ktorí si myslia, že každý pes čaká kým ich zrovna oni pohladkajú.

Socializovať sme sa chodili až do úplného konca. Postupom času sa k nám v októbri 2018 pridal aj Števo. Začali sme individuálnymi stretkami kde sa len obchádzali a kráčali si za zadkami. Na spoločných socializáciach Aston využil každú príležitosť po ňom skočiť. Tvrdili nám, že spolu nikdy nebudú môcť byť bez náhubku, že Aston nebude ochotný ho tolerovať. Ono to tak aj vyzeralo, chodili sme na spoločné prechádzky kde mávali náhubok obaja, nikdy nevieš, či by sa mierumilovný Števo nerozhodol brániť. Aston ťahával aj stopovačku. Dôležité je byť rýchlejší ako pes. Ak náhodou išiel Števovým smerom iba som mu povedala rázne „NIE“, Aston hneď zmenil smer ako keby sa nechumelilo. Na prechádzkach si ho prestal všímať, aj napádať.

Cvičák je skvelá vec na to, aby Vás naučil fungovať so psom. Správny cvičák samozrejme. Samozrejme sa nikdy všetci nezhodnú na tom, čo je správne. Musíte byť vy presvedčený o tom, že takto je to to pravé orechové pre Vás a vyhovuje Vám to. Podľa mňa sa v tom nedá poradiť, určite robím aj ja mnoho chýb podľa niekoho. Niekedy aj podľa seba :-). Nakoniec je cvičák iba taká škola a až život ti ukáže ako vieš reagovať v situáciach, ktoré ťa postretnú. Pes je len zrkadlo.

Přihlaste se prosím znovu

Omlouváme se, ale Váš CSRF token pravděpodobně vypršel. Abychom mohli udržet Vaši bezpečnost na co největší úrovni potřebujeme, abyste se znovu přihlásili.

Děkujeme za pochopení.

Přihlášení