8.

 Prezerám staré fotky kvôli oprášeniu spomienok a úplne som zabudla na to, že Aston s Ebi spolu žili v mieri. Minimálne pol roka. Od kedy sa museli začať ľúbiť až po obdobie kedy musel Aston začať fungovať ako plnohodnotný parťák a nie ako sa jemu chce. Hrávali sa spolu s jednou loptou, hračkou – aktuálne je to vylúčené a môžu si maximálne okusovať jednu spoločnú palicu aj to pod dohľadom. Premýšlam kde nastal ten zlom, spravila som chybu alebo čo sa zmenilo.

V prvom rade si myslím, že Tono prestal byť zakríknutým psíčkom a začal získavať sebavedomie. Ehm, už si od Ebi nechcel nechať skákať po hlave a ona stále veľmi chcela byť kráľovnou so svojím poddaným.

V druhom rade si povedzme pravdu o buldočkoch. Sú to dominantní parchanti. Treba ich korigovať, udávať im smer a neustúpiť. Sú to miláčikovia na nezaplatenie... Ak majú človeka pre seba. Vtedy šlapú ako hodinky, poslúchajú na slovo všetky príkazy, s rozumnými, cudzími psami sa hrajú a potom si zase vezmú svojho človeka domov, kde ho majú len pre seba.

Ebinine správanie toleruje Števo. Ak som to neustriehla a vletela mu do misky, keď jedli, tak jej ustúpil a čakal. Aston by jej utrhol hlavu a dal si ju ako dezert za granulkami.

Spoločné hranie s plyšákmi, loptičkami jej toleruje zase len Števo. Nevytočí ho, že do neho skáče, vrčí a robí také to buldočkovské idem ťa akože kusnúť. Buď jej utečie, doťahuje sa s ňou alebo jej nechá hračku a nájde si inú zábavu. Aston jej opätuje také to idem ťa akože kusnúť, lebo mi nestačí moja lopta a potrebujem aj tvoju, takže sa jej 2x snažil spraviť dierku na náušnicu v uchu.

K prvému vážnejšiemu konfliktu prišlo z neznámych príčin. Boli po prechádzke, umyté labky, všade mali tmu a my sme ešte sedeli na záhrade pri okne izby v ktorej spali. Na spoločnej záhrade s nami neboli, pretože to už bolo obdobie kedy som mala dosť pripomienok na ich adresu a v rámci pokusu zachovať dobré vzťahy som ich brávala na prechádzky von. Na záhradu sme chodili najradšej, keď tam nikto iný nebol. Prípadne tam chodili v spoločnosti, že boli pod dohľadom, ale tieto situácie som sa snažila minimalizovať a venovať im dosť času pomimo, čo našťastie nebol problém, pretože všade dookola sme mali polia.

Zrazu sa ozvalo z izby zavrčanie a Ebinine kňučanie. Mala na sebe malý škrabanec, ale jej herecký výkon zaň by si zaslúžil Oscara. Na cvičáku mi povedali, že ak som nebola svedkom a neviem, či ho nevyprovokovala, tak Astona nemám za čo potrestať. Nikdy potom sme ich nedelili od seba, ak ostávali spolu a nikdy sa to nezopakovalo.

Ešte aj po tomto konflikte sa spolu hrávali, ale už len chvíľku po prvý pokus o aplikovanie náušnice. Odvtedy dostali každý svoju loptu na šnúrke a hádžeme im na opačné strany. Aj pri tomto aportovaní cestou späť bežia najskôr oproti sebe, keď zakričím „NIE“, tak sa minú, keď nezakričím, tak sa proste zrazia. Dopriala by som Vám vidieť tú situáciu. Ebi je proste buldoček, neochotný zaprieť svoje korene a v srdci stále doga.

Na uvoľnenie atmosféry musím povedať, že Aston so Števom sa pri hraní s loptičkami nemajú potrebu zrážať, ani ísť k sebe a zbytočne rozdúchavať atmosféru. Každému ( kto nepozná ) by som dopriala spoznať úžasné povahy psov týchto plemien. Oproti buldočkom úplné zlatíčka. Prípadne len ja som dostala chybný kus. Napríklad - ak ste niekde čítali, že buldočkovia neštekajú, tak klamú, opakujem klamú.

Dosť bolo flákania a hrania, poďme sa potiť na cvičák.