7.

Vybrať si správny cvičák nie je úplne jednoduché. Po udalostiach, ktoré sa nám udiali v poslednej dobe, rozmýšlam, či to nie je jednoduché si niekoho vybrať pre svojho psa alebo som len ja taká kritická. Na svoju obranu musím povedať, že keď už sa pre niekoho rozhodnem, tak je to s miliónovou dôverou. Kým sa pre niekoho rozhodnem, tak to väčšinou stojí až moc peňez. Pri výbere cvičáku som mala iba jeden chybný pokus, ktorý stál tuším 15 eur, tie si ešte pripomenieme.

Cvičák som hľadala podľa gugelu. Mala by som prestať využívať tento vyhľadávací kanál, neprospieva mi a ešte mi nič dobré neporadil. Takže podľa gugelu a recenzíí som objavila nejaký cvičák v Bratislave, v Podunajských Biskupiciach. Zavolala som pánovi, že by som sa s ním chcela stretnúť, porozprávať sa o Astonovi a rada by som videla priebeh tréningu. Toto považujem za najlepšie rozhodnutie, ktoré som učinila. Ak nemáte odporúčania od známych, choďte si to pozrieť bez psa. Pán sa s nami dohodol na nedeľu, že sme sa porozprávali, cvičáky prebiehali v obrovskom priestore, boli tam prekážky, miesto vyzeralo moc fajn. Za toto stretnutie si týpek vypýtal 15 eur a že na tréning sa môžem prísť pozrieť na druhý deň. Tie ostatné čiastky, čo si chcel účtovať keby k nemu začneme chodiť si už našťastie nepamätám, akurát týchto 15 eur za ochotu sa so mnou rozprávať veľa napovedá. Bola nedeľa, tak možno víkendový príplatok. Tu máte malú predstavu koľko stoja moje hŕŕ rozhodnutia.

Na cvičák dorazilo asi 10 – 12 ľudí. Všetci sa zoradili do lajny, pes k nohe a začali trénovať základné povely. Všetko to tak nejako fungovalo a vyzeralo to na oko normálne, až do chvíle, keď začal jeden pes protestovať. Skúšal, tak si tej slečne ľahol a nechcel fungovať ďalej. Tu sa zapojil pán, ktorý si hovoril cvičiteľ, prevzal si vodítko a vyvesil psa do vzduchu kým sa prestal vzpierať, vtedy ho pustil na zem a zase ho predal majiteľke. Vieš, lebo psovi treba ukázať kto je pán. Ostalo mi zle, dvihla som sa a šla domov pokračovať v hľadaní. Konečne chceš dať psovi parádný, psí život s pravidlami a nejaký magor by ho chcel škrtiť vo vzduchu. Jedného magora sa Aston zbavil a k druhému by som ho zobrala. Pfuj, ako hovorievam – ešte musím žiť sama so sebou.

Našťastie mi moja trénerka ľudskej poslušnosti k svojmu telu poradila Dogtrainer. Chodili tam oni so svojou staffordkou, takže to nebolo žiadne jedna pani povedala, ale reálna recenzia. Zavolala som, stretli sme sa s Bašou, hneď sme si vysvetlili, že teda škrtenie nie a radi by sme šli vzhľadom k minulosti pozitívnou cestou. Vtedy ešte slovo pozitívne nespôsobovalo ľuďom na čele vrásky. Pozitívny prístup bol samozrejmosťou – skvelé zistenie. Začali sme individuálnymi tréningami. Tréningy prebiehali u nich na pozemku, išlo o arál škôlky v centre mesta, prípadne na iných 2 obrovských pľacoch za Bratislavou, ktoré mali. Prvý tréning prebehol medzi panelákmi cez týždeň, nikde nikto, sem tam človek. Aston fungoval, veľmi rýchlo chápal. Zadovážili sme pre istotu náhubok a nové vodítko, loptičku na šnúrke, keď je taký šikovný. Absolvovali sme dosť individuálnych hodín, ja som trénovala s Astonom každý deň na záhrade, pretože som ho pri tom kŕmila. Áno, tým že dostáva granule sme sa dohodli, že bude dostávať jesť za odmenu. Určite si o tom počul. Jeho dennú dávku som proste nosila na prechádzky, keďže sme chodili 2x denne na dlhé prechádzky, bolo leto, tak to nebol problém. Ak pršalo cvičili sme aj doma. Jedlo do misky sa stalo tabu. K tomuto som čítala veľa sporných názorov, počula podcasty o tom, že keď ľúbim psa, tak mu to predsa nemôžem robiť. Pes však svoju dávku dostane, akurát to nie je úplne zadarmo. Poslúchne – dostane, neposlúchne – nedostane, poslúchne večer na povel za ktorý nedostal, tak to dostane. V konečnom dôsledku je vlk sýty a koza celá. Hlavne, každý nech robí podľa svojho svedomia. Nám to pomohlo.

Po nejakých individuálkach začala Baša – trénerka frfľať, že mám super psa, ktorý nemá žiadny problém. On totiž fešák na cvičáku fungoval ako hodinky a potom sme sa išli u nás prejsť cez dedinu a susedovie pes ho vytáčal do takého amoku, že bolo takmer nemožné okolo neho prejsť. Baša k nám dostala pozvanie na prechádzku. Aston dostal na túto prechádzku košík, ani neviem prečo ju to napadlo, že mu dáme, pre istotu. Na tejto prechádzke sme na chvíľu opustili od pozitívneho vedenia tréningu. Baša si ho zobrala pod svoje krídla, pohodová špacírka. Odbočili sme do ulice k tomu Tonovmu kamošovi, zdvihol uši. Začal ťahať, dala si ho k nohe, ťahal, nevnímal, ťukla do neho – nič, ťukla silnejšie – nič. Do týchto psov môžeš mierne ťukať koľko chceš a v amoku podľa mňa necítia nič. Tak do neho ťukla silnejšie a hopá..Aston preniesol agresivitu na objekt v blízkosti. Košík sa ukázal ako super vychytávka. Po pre mňa nekonečnom boji ho uložila do trávy vedľa cesty kde sa ukľudnil. Toto ste mohli vidieť aj u nás na instagrame, používam to dodnes, že si musí ľahnúť, aby sa dal psychicky dokopy. Zase asi diskutabilný počin, ktorý u nás funguje. Musí ležať dostatočne dlho. K tomuto sa ešte dostaneme aj neskôr. Po tejto akcii pochopila aj Baša, že Aston nie je také slniečko na aké sa hrá. Od tohto dňa som tadiaľ chodievala každý deň aspoň raz. Kúpili sme si od nich sťahovaciu šnúrku. Niečo ako sťahovací obojok, akurát tým že si vieš šnúrku stiahnuť drží na svojom mieste za ušami. Psa na nej nevodíš po celú dobu, keď ho nechávaš chodiť kade tade pred tebou, čuchať – nemá to význam. To isté si myslím o škrtiacich obojkoch, ktoré vyzerajú dobre, môžeš psa na ňom vodiť princípom, že ho to neškrtí. Ak to chceš využívať ako nejakú výchovnú pomôcku, tak bež kľudne na taký cvičák ako som spomínala na začiatku, tam v tom videli zmysel. Šnúrka nám tiež pomohla. Opakované chodenie okolo nám tiež pomohlo. Rozhodli sme sa, že skúsime skupinový cvičák. Pred skupinovým cvičákom u nich musíš absolvovať prednášku o hierarchii kde som sa dozvedela jednu užitočnú vec – nelez psovi do pelechu. Zbohom spoločné maznanie a oddych v psom letisku. Boli sme pripravený na ďalší krok.

Tak čo Aston, tešíš sa na psíčkov?