7. december

Koláčiková príprava. Mama chcela tento rok objednať vianočné pečivo. Tento skvelý nápad dostala koncom novembra, rozklikla cukráreň v blízkosti kde vie, že majú dobré zákusky a zistila, že objednávky prijímali do polovice deviateho mesiaca.

„Človek sa ešte opaľuje pri bazéne a už má objednávať vianočné pečivo?!“ pohoršovala sa mama vždy keď jej to niekto pripomenul. V rodine toho veľa nezjedia, ale vyzerá to dobre na tanieri a návšteva sa isto tiež poteší. Vzhľadom k situácii neostávalo nič iné iba domáce pečenie. Piekli by doma tak, či tak, ale iba vanilkové guličky. Áno, guličky. Samozrejme aj pár rohlíčkov, ale hlavne guličky. Odporúčam. Guličku dáš celú do pusy. Cestou z taniera do pusy sa ti nerozmrví. Nemusíš z nej odkusovať, takže z nej neopadáva bordel, pardón, cukor. Sladká, bezbordélová jednohubka. Guličkám dáva komando mínusové body hlavne z tých dôvodov ako ľudská smečka dáva plusové. Nič neopadáva = nič sa im neujde. Psy ( vraj ) tento druh pochutín nemôžu.

Vanilkové guličky chodili každoročně piecť k babičke Magduške. Kedysi dávno z toho urobili tradíciu. Zobrali rum, sadli na autobus a šli o dedinu ďalej. S dedom Pepulínom pili rum a babičke robili bordel v kuchyni. Tie rohlíčky robili kvôli nej. Prvý rok dostala skoro infarkt, keď sa tatko s mamou rozhodli robiť vanilkové guličky. Rok od roku sa míňal, až si na to úplne zvykla. Babička už pripravovala cestou automaticky, stačilo sa iba objednať na deň pečenia. Ten deň bol práve dnes. Štekov vyvenčili a nechali odpočívať doma. Magduška nebola milovník psov a jej biele koberce tiež nie. Jediný kto uzrel svetlo tejto trinástej komnaty bol Albus. Dokonca 2x. Tatko ho musel na rukách preniesť až na balkón a tam musel bez pohnutia ležať až kým nešiel zase dom. Na obhajobu treba povedať, že dostal vodu aj piškóty.

Eliška sa zviezla k babičke rovno zo školy, aby nemusela cestovať horom dolom a dohodli sa, že ostane aj na noc. Magdušku to potešilo, pretože neviem ako je to u Vás, ale nepoznám babičku, ktorá by nechcela rozmaznávať ( a vykrmovať ) svoje vnúčatá.

„Ahojte! Už som tu, môzme sa pustiť do pečenia kým prídu naši. Stihneme urobiť viac rohlíčkov ako oni guličiek. Dobrý nápad, babi?“ kričala Eliška už od dverí.

„ My už sme tu tiež mladá dáma a neviem, či ti na rohlíčky ešte ostalo nejaké cesto.“ odpovedal tatko z kuchyne.

Babička sa prirútila k chladničke, žmurkla na Elišku a vytiahla úplne celé zabalené cesto : „Niečo som nám odložila.“

„Ty si huncútka, babi.“ potešila sa Eli a utekala si do kúpeľne umyť ruky.

„Pozor, guličkári, prichádzajú rohlíčkoví machri.“ štuchala Eliška rodičov pod rebrá.

Boli tam namačkaní všetci spolu v kuchyni a súťažili kto toho stihne viac upiecť. Pre veľký úspech bolo tohto ročné pečenie obohatené o bonusové kolo. Pečenie lineckých srdiečok, štvorlístkov, hviezdičiek, koliesok. Každý tím dostal na výber jednu formičku pre lepšie sčítanie a vyhodnotenie. Vykrajovali rýchlosťou až sa im spod formičiek prášilo. Rodičia prestali upíjať a plnú pozornosť venovali systematickej a spoločnej práce. Pečenie lineckých je vážna vec. Nejde iba o vykrajovanie. Musíš mať pár. Jedno srdiečko plné a druhé srdiečko s krúžkom uprostred, aby tam vynikol džem. Všetko musí byť tip top. V prvom rade ide o chuť. Dobré cesto je základ, v druhom rade ide o džem. Džem musí spojiť chuť, aby bola vyvážená, nie protivne sladká, skrátka chutná. V treťom ( neposlednom ) rade to musí na tom tanieriku, či tácke vyzerať slávnostne. Kto myslíš, že vyhral tento súboj titánov?

„ Jooo, tak sme to zvládli babi, mám to prepočítané a máme o dvadsať kúskov viac.“ tešila sa Eliška a dali si s Magduš placáka.

„ Námietka. Myslím, že by to mohlo byť spôsobené hlavne uprednosťovaním mladšieho súpera zo strany rozhodcu Pepulína. Súperovi pomohlo získať náskok prednostné pečenie jeho lineckých štvorlístkov v trúbe. Čo si o tom myslíte kolega manžel?“ brebtala mama.

„ Presne tak. Tieto závody boli podplatené. Budúci rok si dáme odvetu!“