6. december

„Mikuláš, čo nám dáš? Druhý Miki, aj tebe za mňamky vopred díky.“ mľaskali rodičom chlpáči pri ušiach.

„To si snáď robíte srandu, že ste si vyrabovali botičky teraz v noci! Koľko je hodín?“ mrmle mama z vyrušeného spánku.

V miestnosti sa rozžiari svetlo telefónu. Žmúri na displej, snaží sa zistiť, či omylom netípli budík a nezaspali do práce/školy. Mobil však ukazoval 2:42 v noci.

„Vy keď si neodídete mľaskať do obývačky, tak zavolám Mikulášovi, čertovi a anjelovi nech sa otočí a vezme si Vaše pamlsky späť, aj s Vami... do pekla!“ zabrblala z posledných síl mama a upadla do tvrdého spánku. Každý by chcel mať túto spánkovú super schopnosť – ešte ani neležíš a už sníš. Plus ako bonus máš ráno iba matné spomienky na to, čo sa udialo medzi spánkom a spánkom, takže ich ráno nečaká už žiadne brblanie. Napadol ich čertovský plán na rodičov, ktorý by im mohol prejsť.

Ráno sedeli všetci pri raňajkách. Začuli tiché, smutné kňučanie od krbu. Rafík sedel dohrbený na kožušine a tváril sa nešťastne.

„Čo sa ti stalo, prosím ťa? Dúfam, že nemusíme letieť na veterinu.“ hrozila sa mama.

„Vieš, myslíš, že sme tento rok dostatočne neposlúchali, keď nám tu Miki nenechal žiadne dobrotky?“ poťahoval Rafík. Prišli sa za neho posadiť aj jeho smutní bratia. Výraz obkukali v Shrekovi od kocúra, to im naozaj išlo. Viac ako povely poslušnosti.

„Ako to že nenechal? V spálni na okne ste sa boli pozrieť?“

„Samozrejme, že boli. Boli sme sa pozrieť na všetkých oknách, aj pred dverami a nikde žiadna omrvinka, obal, nič. Čo ak nám to všetko zožral mačinger?“ bedákal Rafík.

„Ale to už preháňaš. Ako by sa dostala dnu?“ oponovala mama.

„Tak nám ich nájdi, kde sa stratili?“ ozvali sa zborovo.

Mama si povzdychla, že sa pridá k rodine na raňajky o chvíľu. Vybrala sa na prieskum celého domu. Hľadala všade, pod posteľou, v klietkach, v šatníkoch. Mala podozrenie, že si balíčky iba ukryli, aby dostali ďalšie dobroty. Ale to prr, nedá so sebou len tak vybabrať. Po 30 minútach poctivého hľadania bola pripravená priznať porážku. Vrátila sa do kuchyne odhodlaná nadeliť im ďalšie dobrotky. V jej zámere ju zastavil taťka.

„Sopláci, nemáte to úplne domyslené, pretože síce si mama prd pamätá z Vašej nočnej rabovačky, ale ja som nespal tiež. S čertom mám dohodnutý víkendový termín, vráti sa po Vás, dnes už nemá čas. Dovtedy si nezabudnite zbaliť maznáčov a granulky.“ sprisahanecky žmurkol na dcéru taťka.

„Tak ale to si mi tiež mohol ušetriť ranné pochodovanie, ešte sme neboli na prechádzke a ja už mám v nohách tisíc mil.“ konečne sa usadila mama k stolu.

„Keď už sme pri tých reklamáciach, ani ja som si žiadny balíček nenašla a verím, že chlponi sa nenatlačili kinder vajcom alebo inou sladkosťou, pretože vyzerajú celkom fresh.“ ozvala sa do ticha Eliška.

„A všimla si si odkaz, ktorý máš nalepený na dverách? Ja som po ňom iba letmo preletela očami. Nečítala som to celé, ale pod textom som videla podpísaného Mikuláša. Možno sa v tom liste dozvieš viac. Možno si tento rok vyfasovala iba list, miesto dobrôt.“ dostala Eliška prvú indíciu od mamy.

„To sa idem na to hneď mrknúť! Musela som ho ráno prehliadnuť so zalepenými očami.“

Takmer nedopovedala vetu a už bežala k dverám svojej izby a naozaj ju tam čakal nalepený odkaz. Odkaz s indíciou kam sa má vydať hľadať jej stratený mikulášsky balíček. Ovšem ak o neho má záujem, inak sa na túto dobrodružnú cestu nemusí vydať. Z izby bolo počuť šuchotanie. Eliška možnosť nechať balíček ležať chladom nezvažovala. V rýchlosti sa nasúkala do oteplovákov, bundy a už letela von s pokrikom : „Otvorte mi garáž, mám pred sebou dobrodružnú výpravu!“

Rodičia si vychutnali hodinu pre seba kým sa znova otvorili dvere. Eliška s červenými lícami odhadzovala boty do skrine a so zamračenou tvárou presvišťala okolo obývačky.

„Tak čo? Nepodarilo sa ti nájsť?“ podpichol ju tatko.

„Neprovokuj, dobre vieš akú habaďúru ste na mňa vymysleli.“

Podpichovačný tón s mierny úškrnom sa nedalo prepočuť. O chvíľku sa dovalila za rodičmi do obývačky v sprievode chlpatého komanda a v rukách zabalenú krabicu. V krabici našla pár maličkostí, ktoré ľúbi plus vianočné ponožky s panákom, ktorý ukazuje prostredníček. Tematické.

Eliška má rada tieto netradičné darčeky. Dostaneš maličkosť, pretože život nie je o materiálnych veciach, ale o radostiach. Pamätáš si, čo si dostal minulý rok na Mikuláša? Každú jednu sladkosť? Asi nie. Myslím však, že ak aj tebe niekto blízky schovával darčeky týmto spôsobom, tak si to pamätáš dodnes a je jedno koľko máš rokov. Prekvapenia má rád ( skoro ) každý. Samozrejme milé a príjemné prekvapenia.