5. december

Pondelok je ako každý iný deň, ak si v živote spokojný a šťastný. Na to aby si bol unavený a bez nálady nemusí byť zrovna pondelok. Nie je to jeho chyba. Rovnako ako nemusíš pľuť na čiernu mačku, keď sa vracia cez cestu domov do svojej záhrady.

Týždeň znamená pre chlpov kľud. Dlhý doobedný spánok, ticho. Týždenné šmatlanie po vonku je o niečo kratšie ako to víkendové, minimálne o pár metrov. Cez víkend hrozia turistiky vo fujaviciach a iné šmakovské výlety.

Za ľudskou smečkou sa zaklapli dvere a oni sa pustili do svojho diabolského plánu výzdoby domu. Stromček síce ešte nemajú, to ale neznamená, že nemôžu vytiahnuť iné veci. Mama vianočnú krabicu dala dole zo skrine už dávno. Trebalo skontrolovať zásoby ozdôb z minulého roka, aby sa náhodou niečo nedokúpilo druhýkrát. Určite si si myslel, že to kontrolovala kvôli tomu, že by nemuseli nič dokupovať, však? To si myslel aj tatko. Kedykoľvek však idú v obchode okolo vianočných vecí už niečo nenápadne ťahá, lebo je to v akcii, lebo to stojí iba 20 Kč a im sa to bude tak náramne hodiť. Ešteže má toto škrečkovanie spojené iba s Vianocami a počas roka to u nich v domácnosti nevyzerá ako v gýčolande.

Tímová práca je základ úspechu. Úspešný môžeš byť aj sám, ale v tíme to zvládneš rýchlejšie a v dobrom tíme máš svojich najbližších, ktorí sú tu pre teba v dobrom, zlom a hlavne vo všetkom nekalom, nezákonnom a proti pravidlám napríklad pravidlám domácnosti.

Rafík vyskočil na kľučku od dverí do detskej izby : „ Poďte chalani, zase toľko času nemáme kým sa vrátia domov.“

Albus neváhal a už šťuchal krabicu čumákom na chodbu. Otvoril ju a všetci traja naraz strčili hlavu dnu od zvedavosti. „ Každý si vyberajte, čo sa Vám najviac páči a rozmiestnime to rovnomerne do miestností, nech sa to tu blyští a bliká.

Silván chytil do zubov lano a ťahal : „Čo to do pekla je? Čertov chvost so závažím?“

„Nedramatizuj to, veď to je iba látkový, adventný kalendár. Dones kokína, naplníme každé okienko a zavesíme si ho sem na zrkadlo. Lepšie mať neskoro adventný kalendár ako ho nemať vôbec!“ velil Rafík.

Odsýpalo im to jedna radosť svetielka sem a druhé tam. Anjelik sem tam a ešte aj do spálne by sa hodil. Brali len to najnutnejšie, aby ostali nejaké ozdoby aj na vianočný stromček. Keby ich totiž neostalo dosť, tak by to znamenalo ďalšie nakupovanie a dopĺňanie zásob a to predsa tatkovi nemôžu urobiť. Si povieš, že veď to sú maličkosti, zlaté alebo strieborné ozdoby sem tam nejaký panáčik, na stromčeku navešané baňky, ktoré sa aj tak nedajú rozmiestniť nikam inam, pretože by sa mohli otĺcť, prípadne poškriabať. V tejto domácnosti je to však inak. Baňky by si vo vianočnej krabici hľadal márne. Kraľujú drevené ozdoby, látkový panáčikovia, chlpaté guľe alebo sovičky. Jednorožci, ručne šité bábiky. Bábiky nešila mama, tie by boli vhodné jedine na stráženie cukroví v tmavej krabici kde by ich nikto nevidel. Popis v poriadku? Bežne ľudia nemajú baňky, ale nahrádzajú to hand made a inými prírodnými doplňkami? To je v poriadku, ale v tejto rodine je to všetko ( čo je možné ) ladené do rúžovej a staro rúžovej farby. Raz odkývneš, navždy si otrokom.

„Chlapci, ja mám svoje miestnosti hotové.“ ozvalo sa z obývačky.

„Za nás tiež dobré.“ zborovo odpovedal Rafík so Silvánom z druhej časti domu.

„Poďme si zdriemnuť kým sa vrátia domov, som zvedavý na tie udivené tváre.“ zavelil Albus. Albus bol hlavný šéf labkového komanda. Zastával funkciu hneď po mame. Tatko sa síce čertieva, že to nie je pravda a jeho funkcia je rovnako dôležitá ako mamina. Vieš ako sa to hovorí – chlap má vždy pravdu a hlavné slovo v rodine, až kým sa domov nevráti žena.

„Pssst, vstávajte, už počujem auto! Všetci na svoje pozície, zadky na tešenie pripraviť!“ velel malý šedý šéf.

Za dverami už bolo počuť štrngotanie kľúčov, Silván rozsvietil všetky svetielka a blikačky, ktoré sa im podarilo rozmiestniť. Otvorili sa dvere a chlpáči naraz zvolali : „ Vianočné prekvanieeee!“

Ticho vo vzduchu sa dalo krájať. Mama začínala klipkať očami, pozerať do stropu. Nepomohlo, prvá slza dojatia sa jej gúľala po líci a utekala ich všetkých troch objať.

„Nikdy ma neprestane prekvapovať kedy to všetko stíhate.“ usmievala sa Eliška.

„Máme to šťastie, že nám pomáhajú traja vianoční škriatkovia.“ žmurkol na nich tatko.