4. december

Predvianočné upratovanie.

„ V nedeľu? Tebe to nejako zapadá do našeho plánu, aby mala Eliška rada Vianoce?“ nechápavo krútil hlavou Silván.

„ Musím uznať, že máš veľmi vyberané presviedčacie metódy.“ chechtal sa Rafík a ďalej kúsal plyšovú kačenu na deke.

„ Ja to ani komentovať nebudem. Pes sa tu môže snažiť, mrznúť na jarmarkoch, vrtieť chvostom pri každom slove, ktoré by mohlo mať niečo spoločné s Vianocami. Chodím Eliške olizovať tvár pri každej vianočnej pesničke, ktorá nie je úplne tragická, aby si to spájala s niečím pekným. Napríklad s tým ako ma škrabká pri prdke, pretože tam to mám najradšej.“ rozhorčoval sa Albus.

„ Frfloni, nasaďte úsmevy a mohli by ste sa tiež zúčastniť upratovania. Držky Vám rozprávajú jedna radosť, labky máte všetky ľavé a zadky lenivé. Aspoň sa poflakujte niekde, kde budete zavadzať najmenej.“ rypla si mama.

„ Róózkaz!“ ozvali sa štyri mužské hlasy.

„ Moment, pre teba to neplatí láska! Poď začneme od kuchyne.“ zareagovala obratom mama.

„ Hahahaf, haf...“

Do rozdelenia práce už sa domotala aj Eliška : „ Čože sa tu čertia naši magori a štekajú?“

„ Nechce sa im zúčastňovať dnešného upratovania, tak argumentujú. Mne však argumenty nepomohli. Rozkaz nezavadzať bol vraj určený iba pre tých s labkami.“ informoval Elišku tatko.

„ Heh a toto všetko si si porozprával s našimi štekmi, áno?“ presviedčala sa ešte raz Eliška.

„Áno, pozri sa na nich a skús sa započúvať. Nie rozumom. Tam máš príliš veľa vecí navnímaných zo širokého okolia a ešte si mala príliš málo času vyselektovať si, čo z toho je správne, rozumné a potrebné. Počúvaj ich dušou.“ bez najmenšieho zaváhania odvetil tatko.

Človek by mu to aj uveril. Eliška klipkala očami na jej troch chlpatých parťákov, oni čučali na ňu. Sústredila sa, žmúrila oči.

„Haf, haf, vuuu..“ ozývalo sa jej v hlave. Čo si vlastne myslela, že na ňu zborovo prehovoria : „ Nazdar, ségra.“ Nahlas sa zasmiala a pokrútila hlavou.

„Tatko, už som snáď dosť veľká na tieto rozprávky o hovoriacich psoch.“ zamračila sa Eliška. Rodina iba mykla plecami a pustili sa do veľkého upratovania.

Mama upiekla bábovku, uvarila kakao. Čo sa v mládí naučíš, na staré kolená ako keby si našiel. Tak isto je to aj s touto sladkou kombináciou. Bábovka nikoho neurazí, možno ani nenadchne. Existuje však niekto, kto by bábovku nemal rád? Bábovkový barbari hláste sa rovno na čísle 158, majú tam osobitný spis venovaný práve Vám. Zatiaľ je prázdny, tak ak sa nájdeš iba sám, možno ťa zapíšu do Guinnessovej knihy rekordov. Ako človeka, ktorý pozrel bábovku iba raz a aktuálne ju nejedol už dlhých minimálne 25 rokov.

Upratovanie s bábovkou ubehlo ako voda, všetci si prerozdelili funkcie, rozdelili práce. Vždy je jednoduchšie, ak si navzájom pomôžete. Je to väčšia zábava, práca je raz dva hotová a všetkým ostane dostatok času na iné aktivity. Pre túto smečku to znamenalo prechádzku v zmrznutom lístí v tichom lese. Po celom dni uvítali túto zmenu.

„Hovorte za nich. Ja už na tieto viac hodinové aktivity nie som.“ zamumlal senior Silván a zaboril čumák do mikroplyšovej deky.