3. december

Na poslednom mesiaci v roku je najkrajšie to, že ak nie si frfloň od narodenia a rodilý negáč, tak si ho dokážeš užiť oveľa viac ako iné mesiace. Zimné obdobie je čas kedy všetko pomaly utíchne, svet sa spomalí. Mnoho cicavcov, ale aj vtákov hibernuje. Toto prezimovanie je známe u ježkov, netopierov, ale aj škrečkov.

Chlpaté rite by tiež najradšej hibernovali. Natlačili si poriadne bruchá a uložili sa k zimnému odpočinku. Kto by tu však dával pozor na ich ľudskú časť smečky? A hlavne majú rozrobenú misiu – Eliška, milovník vianočnej atmosféry.

Albus nervózne premlaskával mame pri hlave : „Hej, psst, pssst. Už je 6:15. Vieš, že mne je jedno, či je piatok/sviatok/sobota alebo iný deň. Potrebujem čúrať – akútne. Bol som za Rafíkom a jemu sa tiež chce.“

„Nah, že sa nevyčúrate poriadne večer. Keby bolo vonku 10cm snehu, tak sa isto von netrepete.“ šomrala mama a rukou hľadala okuliare. Bez nich bola totiž slepá ako patróna a netrafila by ani nohy do papúč, ktoré sa jej váľajú pri posteli.

Mama štuchá do tatka, ktorý sa stále tváril, že spí. Nepomohlo. Sú iba dva druhy rannej prechádzky – rýchla alebo účinná. Dnes ráno sa zvolila prechádzka účinná, pretože na neskôr už mali plán. V susednej dedine sa dnes koná vianočný jarmark. Dokonca aj Eliška sa zobudila s úsmevom na tvári, pripravená na tento výlet.

„ Albus, poď sa obliecť, pôjdeš s nami ako za starých čias, keď si bol rozhýčkaný jedináčik a matka sa točila iba okolo teba a sem tam si spomenula aj na mňa.“ zavolal tatko.

„ Juchúú a ujde sa mi tam aj nejaká klobáska alebo trdelník?“ slintal už dopredu Albus.

Všetci štyria sa zababušili. V rodine mali zavedené heslo : Radšej nech je teplo s možnosťou sa vyzliecť - auto uvezie, ako keby mala byť zima bez možnosti obliecť sa.

Sobotný jarmark si naplánovalo viac ľudí a ešte trošku viac. Áno, zbehli sa tam všetci z okolitých dedín. Viete čo je na tom najkrajšie? Nikto sa nikam neponáhľa, všetci sa usmievajú. Možno je to spôsobené už druhým vareným vínom, ktoré popíjajú alebo ich omámila iba vôňa trdelníka. Predávajúci na jarmarku budú radi za každé zavtipkovanie, ktorým im zahrejete deň. Tatko to hneď využil vo svoj prospech. Eliška si vybrala prúteného čerta, tatko zaplatil a pán predávajúci prišiel za ním s taškou a hovorí : „Zabalím Vám to. Prosím, podržte mi jedno ucho.“ Tatko sa toho samozrejme ako rodený vtipálek hneď chytil a iba naznačil, že pána ťahá za ucho. Ten sa začal smiať : „Keby mi ho zaťaháte, tak mi možno aj odpadne aké je skrehnuté od rána. Keď ja tak nemám rád čapice. Ďakujem. Je fajn sa po celom dni v tej zime zasmiať.“ A smiala sa celá rodina. Následne sa smiali aj vedľa v stánkoch, pretože si mysleli, že v tej igelitovej taške máme yorka. Reálne živého psa. Nie čerta. Nuž, ľudia sú rôzni, ale dal by si si psa do igelitky?

Okrem toho, že mali psa v igelitke pútali na seba pozornosť ešte aj mama s Albusom, pretože sa zladili ako dve vajcia na módnu prehliadku. Albus dostal svoj zimný kabát v horčicovej farbe, ktorý má šedé rukávy a mama si zobrala svoj horčicový kabát a na ruky si dala huňaté šedé rukavice. Ako dve vajíčka, patriace k sebe. Žiadne ocenenie najlepšie oblečenej dvojice jarmarku bohužiaľ nedostali, možno budúci rok.

Užili si deň v spoločnosti ľudí, ktorí milujú Vianoce. Minimálne teda milujú punč, varené víno a trdelník. My sa však budeme tváriť a všetkým tvrdiť, že milujú predvianočný čas. Čas s blízkymi. Pokojný čas kedy za ten svařák musíte zaplatiť, ale úsmev je stále zadarmo.