2.

Naše prvotné stretnutia v roku 2017 neboli žiadna romantika. To prvé prebehlo koncom piateho mesiaca. Nebola to láska na prvý pohľad, ani druhý, ani letná láska, dokonca ani zimná.

Ako je to možné, veď je to taký ušatý fešák? To síce je a po tých rokoch je z neho aj sympaťák, ktorý väčšine nenaháňa strach, ale to už uplynulo za tú dobu veľa vody v Dunaji.

Aston bol sám sebe pán, vďačný za prechádzku, aportoval a dokonca vonku aj poslúchal, ale na záhrade to bolo jeho kráľovstvo. Keďže sa mu nikto nevenoval, vytvoril si svoje pravidlá. Je možné že som bola pre neho v tej dobe slabý jedinec, ktorého sa snažil podriadiť si. Úprimne som sa s ním necítila komfortne a nikdy som nevedela, čo od neho čakať, takže strachom som musela páchnuť skrz naskrz. Ak som sa pohybovala sama po tom rozostavanom dome, chodil za mnou, pozoroval ma, niekedy do mňa len tak skočil. Neuhryzol, iba naznačoval. Niektorí ľudia si dodnes myslia, že ich psi sa s nimi tak len hrajú, veď to je rozkošné. Tí psi to však robia aj iným ľuďom, pretože to považujú za normálne, keď môžu doma a to už také rozkošné nie je. Ozaj nechceš, aby ti takto prejavoval náklonnosť pes, ktorého nepoznáš.

Po dome som sa sama moc nepohybovala a keď tak sme neudržiavali očný kontakt. Slovo dôvera k ľuďom mu bola cudzia, k chlapom duplom. Niet sa čomu čudovať. Do dnešného dňa nemáme medzi sebou ujasnené podľa čoho sa z cudzieho chlapa teší alebo naopak. Táto hra je plná napätia a udržiava nás v strehu, nakoľko Tono dopredu nevrčí, hneď koná. Myslím, že porekadlo – „Pes, ktorý šteká nehryzie.“ si zobral k srdcu a svedomito ho dodržiava.

Zo začiatku som Astona nechodila sama ani kŕmiť, nieto zobrať ho na vychádzku. Snažila som sa s ním stretávať, čo najmenej. Na jednej strane nám spolu nebolo vôbec dobre, na strane druhej som mala nervy, že si žije len tak na záhrade bez výchovy, lásky. Stále mi je ťažko keď vidím odvrhnuté tieto plemená so zlou minulosťou, lebo už viem aké ťažké je dať ich dokopy a vždy v nich ostanú šrámy z minulosti, pri ktorých nepoznáš spúšťače.

Samozrejme, že sme ešte v tom roku absolvovali aj prechádzky vo dvojici. Prechádzky, na ktorých sa cítiš ako na rande na slepo a tvoj nádejný parner je tak trošku psychopat, takže nevieš ako to nakoniec dopadne.