12.

Milovníkov psov som z našej rodiny spravila až ja. Aj to nie z všetkých. Psy bývali vždy na záhrade, do vnútra pes nepatrí, trápi sa, blablabla. Mamina bola tiež odporca psov, až do dňa, keď som dovliekla Števa.

Tesne pred maturitou a mojou 19tkou som nutne potrebovala psa. Hneď. Chcela som argentínsku dogu. Raz som však blúdila na bazoši a našla fotku hnedo bieleho brušatého bábanka. Jop, Stív je bazošový pes za 100€. Dnes väčšina z nás tuší, že šteniatka z bazošu nie sú najlepšia voľba. V tej dobe som sa tomu nejako nevenovala, mala som značné dojazdy puberty a rozum ma postretol až trošku neskôr.

Býval v jednej dedinke na Záhorí, kúsok od Bratislavy, takže nebol problém sadnúť do auta, ísť ho pozrieť. Bola to láska na prvý pohľad a o pár dní už sedel v aute smer nový domov. Prvú noc u mňa spal na tajňačku, došli sme domov, keď už mama spala a ráno išla do práce, takže som mala celý deň na vymyslenie plánu. Vždy maj premyslený plán, najlepšie historku, ktorá chytí za srdce. Poobede sme boli vonku a prišli, keď už bola doma. Nikdy som sa nevedela opýtať nič na priamo. Voľakedy sme mali naproti vchodovým dverám v chodbe stôl s počítačom. Tak sme prišli domov, chvost stiahnutý medzi nohami : „ Maminaaa ?“ Otočila sa : „NIE !“ Tu už nie je návratu, prichádza čas na príbeh. Tak som jej porozprávala o tom ako ho chceli utratiť a nemá kam ísť, sme jeho posledná šanca, budem sa o neho sama starať, nikdy ho nemusí ísť venčiť, ale snáď ho nenecháme nejakým zlým ľuďom. Ticho, ktoré sa dalo krájať prerušilo až : „Chŕŕŕŕ.“ Mamina : „Čo to je?“ Vravím : „Zaspal.“ A vtedy sa usmiala. Úsmev značí obmäkčenie srdiečka.

Klamstvo som nemala úplne vychytané a asi o týždeň sa na to prišlo, keď prišla mamina kamarátka – sestrička veterinára nám Števa zaočkovať a ja som suverénne vytasila očkovací preukaz s predchádzajúcimi očkovaniami. Prišlo jej to čudné, že sa o neho tak starali, keď ho chceli utratiť. Začala som sa smiať.

Jasné, že mama chodila Števa venčiť tiež. Bol s ňou keď som chodila na dovolenky bez neho, venčila ho cez víkendy ráno, keď som bola indisponovaná vstať v skorú rannú hodinu, ostal s ňou keď som šla do podnájmu. Vždy som za ním chodila na návštevy, ale býval s ňou. Do ČR so mnou neodišiel hneď kvôli mame, aby jej nebolo smutno a kvôli strmším schodom s ohľadom na jeho operované koleno. Mamine sťahovanie tento problém rozlúsklo. Ebča s ňou pre zmenu ostala na smútok a my sme hurá spolu. Dosť bolo odlúčenia.

Ako šteňa nebýval vôbec sám, prvých 8 mesiacov spoločného bývania, až som musela začať aj pracovať, aby mal čo jesť. Vtedy začalo to krásne pubertálne obdobie spojené s – ak ma necháš samého, tak sa po návrate domov zblázniš. Dve zničené sedačky, zjedené všetko, čo sa neodložilo. Okúsané drevené dvere – vtedy som myslela, že nám mama zbalí kufre a čágo bélo. Rozkúsané vankúše – páperové. Lozenie po kuchynskej linke, nechceš tam zabudnúť nedopitý čaj v pohári. Vrcholom bolo, že párkrát vyliezol na ten stôl v chodbe a vyšťal sa naň. Ak by existovala relácia : Moje šteňa je horšie ako to tvoje, tak máme dobre našliapnuté na popredné priečky.

Našťastie z neho vyrástol veľký, rozumný, vyrovnaný pes. Chodili sme na cvičák – autobusom, cestovali na výlety autom, socializoval sa so psami. Dodnes mu však ostalo lozenie po stole, ak tam zabudneme niečo pod zub a neochota byť doma sám. Žeby sme náhodou chceli zobrať Astona bez neho von, aj keď ráno, to môžme ísť kam chceme, s kým chceme, ukradnúť nás môžu, ale on z pelechu dobrovoľne nikam nejde.

Števo sa stal mamin miláčik. Na 25ku prišla Ebi kde prebehlo nejaké krútenie očami z maminej strany a vtedy ešte netušila, že o pár mesiacov nás má všetkých doma s Tonom ako bonusovým darčekom.

Mamina už ľúbi všetkých, čo jej iné ostáva, sú to jej vnúčatá. Babča sa už tiež zmierila a aj jej kamošky vedia, že má 3 pravnúčatá. Trošku viac chlpaté.

 P.S. : Števo je v skutočnosti Steve-O podľa toho z Jackass. Avšak keď bol šteniatko, všetci sa s ním chceli maznať a pýtali sa ma na meno. Šušlem. Nie moc, ak ma poznáš, ale dosť ak si cudzí a mám ti povedať slovo na C alebo S. Takže miesto Stívo počulo 99,9% ľudí iba Tívo. Toľko mi pílili nervy, až sa z neho stal Pišta.

Přihlaste se prosím znovu

Omlouváme se, ale Váš CSRF token pravděpodobně vypršel. Abychom mohli udržet Vaši bezpečnost na co největší úrovni potřebujeme, abyste se znovu přihlásili.

Děkujeme za pochopení.

Přihlášení