1.

Prvýkrát som o Astonovi počula na jar v roku 2017. Videla jeho prvú fotku. V tom čase som mala priateľa, ktorý s tatkom prerábal dom. Ten tatko mal, blablabla. To je ako sestra mojej mamy a jej teta mala brata, aj tak sa v tom stratíš. Z príbuzenského vzťahu sa pri tom dome na záhrade objavil orech stafforda, ktorý vyzerá na prvý pohľad skôr ako buldoček. V tom čase mal dva roky. Dva roky bez výchovy, trestaný za veci, ktoré ani nevedel ako spraviť, vozený na štvorkolke, nedostatočne venčený, kŕmený granulami zo supermarketu alebo zvyškami z jedálne. Krásny štart do života.

Keď si takýto opis vypočuje klasický milovník psov, tak ho napadne tisíc otázok, riešení, možností, ochota nájsť mu nový domov, kde by ho konečne niekto ľúbil a mal by čas sa mu venovať. Ideálne je cvičiť so psom do jeho troch rokov, potom je všetko o niečo náročnejšie. Bohužiaľ sú veci do ktorých ako klasický milovník psov nemáte právo zasahovať.

Prečo som si ho už vtedy nezobrala ?

Veci nie sú vždy také jednoduché. V tom čase som mala v byte u maminy Števa a s bývalým priateľom sme bývali u kamaráta na byte.

Astona vraj budú chodiť venčiť, aj kŕmiť istí členovia domácnosti od ktorých išiel preč, lebo vraj v byte šteká, keď je sám a nezvládali ho. Jeho pravý majiteľ mal dosť svojich problémov a neviem, či si istý čas aj neposedel, ale tieto podrobnosti nemám moc zafixované, takže nebudem zavádzať s 99% pravdou. Má na záhrade zateplenú búdu, výbeh. Ako to často býva – veľa rečí, ale málo činov. Po Astonovi neštekol nikto z tých, čo to sľubovali a pritom bývali 10 minút pešo odtiaľ. To som do tej cesty zarátala aj malú potrebu na toalete pred odchodom.

Čas plynul, Aston vyrastal bez výchovy ďalej ako sám sebe pán na záhrade. Chodil ho kŕmiť a venčiť, keď sa dalo bývalého tatko. Ozaj sa snažil dať mu všetko, aj keď nebol jeho a úprimne si myslím, že by bol tiež radšej keby mal domov, ale city k iným nám niekedy trošku zatemnia mozog.

Snažila som sa nerýpať príliš často, prečo sa mu nenájde milujúci pániček.

Nakoľko niekedy chce ísť človek aj na dovolenku alebo sa zdrží v práci, 10 minút je hrozná diaľka a ja som bola v blízkom rodinnom okolí, tak sa stalo to čo predpokladáš – prišlo na stretnutie zoči voči s týmto orechom... a keby len jedno.